Slovenskí egyptológovia objavili v pevnosti faraóna Ramesa III. dve nové pevnostné hradby, ktoré sa navzájom prekrývajú.
Objav bol súčasťou 11. výskumnej sezóny, ktorú v septembri egyptológovia z Ústavu orientalistiky SAV absolvovali na archeologickej lokalite Tell el-Retábí v Egypte. Počas nej sa zamerali na doposiaľ málo prebádaný severozápadný okraj pevnosti.
Slovenský egyptológ: Súťažíme, kto objaví biblické mesto Čítajte Podľa SAV ide o objav, ktorý zásadne zmenil predstavu o podobe skúmanej pevnosti.
„Doteraz sme predpokladali, že na severnej strane pevnosti bola za Ramessa III. iba jedna hradba, ktorá mala v staroveku postačovať na jej obranu zo strany chránenej jazerom či mokraďou. Objavili sme však dve ďalšie. Jedna z nich bola päť metrov hrubá, tá druhá – vyššie položená a mladšia mala až deväťmetrovú hrúbku,“ povedal Jozef Hudec z Ústavu orientalistiky SAV.
Obe objavené hradby sú podľa neho pritom značne poničené zemnými prácami majiteľa susediaceho súčasného trhoviska. Vo vnútri pevnosti archeológovia zároveň objavili masívnu stavbu z nepálených tehiel, ktorej vonkajší múr sa zachoval až do výšky takmer pol metra. Na aký účel stavba slúžila zatiaľ nie je známe. Zaujímavá je tiež ďalšia objavená budova. V jej vnútri sa doteraz našli dva podstavce stĺpov. Výskum tu odkryl aj viaceré misky, kostru ryby, koráliky a amforu z Tretieho prechodného obdobia, ktoré sa datuje do 11. až 7. storočia pred Kristom.
Počas 11. výskumnej sezóny podporili slovenských výskumníkov aj špecialisti z Nadácie Gedíd Aigyptos. Objavy podľa SAV vytvárajú priestor na viacero hypotéz o tom, za akým účelom boli stavby postavené. Odpovede na vynárajúce sa otázky budú slovenskí egyptológovia hľadať počas ďalších výskumných sezón.
Archeologická lokalita Tell el-Retábí sa nachádza v starom nílskom údolí Wádí Tumilát, medzi dnešnými mestami Zagazig a Ismailía. V staroveku bolo toto údolie významnou komunikačnou líniou medzi nílskou deltou, Červeným morom a Sinajským polostrovom. Starým Egypťanom poskytovalo relatívne bezpečný prístup k zdrojom nerastných surovín na Sinaji a zároveň bolo aj dôležitou bránou do Ázie.
