Aj keď egyptológovia skúmali lokalitu Tell el-Retábí niekoľkokrát počas viac ako sto rokov, až slovenskí vedci objavili viacero významných a zaujímavých nálezov. "Naším cieľom je interdisciplinárny výskum," hovorí v rozhovore pre denník SME egyptológ JOZEF HUDEC z Ústavu orientalistiky SAV.
Znamená to, že nechcú len prísť a vykopať, ale podať ucelený obraz o jednej z najvýznamnejších kultúr dejín.
Čo môže Tell el-Retábí prezradiť o dejinách starovekého Egypta?
Má stále čo povedať nielen o egyptskej histórii, ale aj o širšom kontexte východného Stredomoria. V údolí, kde je, sa nachádza aj prehistorické pohrebisko, ktoré má zhruba päť a pol tisíca rokov. Potom sa však osídlenie na niekoľko stoviek rokov akoby stratilo.
Takže riešime otázku, čo mohlo túto medzeru spôsobiť. Takisto tu mohla stáť vojenská pevnosť, ktorá kedysi patrila do sústavy hradieb zvanej Vládcove múry, ktoré mali brániť vstupu ázijských kmeňov. Práve v Tell el-Retábí mohla byť koncová pevnosť sústavy.
Našli ste už niečo, čo tomu nasvedčuje?
Pokiaľ nenájdeme hradbu, stále špekulujeme. Bude to náročné, lebo v tejto oblasti sú bežné dažde, navyše aj záplavy. Nečakáme, že nájdeme zachovaný múr do výšky metra či viac, ale možno pár radov základových tehál.
Malo Tell el-Retábí špecifickú úlohu pri obrane?
Primárna línia obrany bola sériou opevnení v Suezskej šiji. Keby ich niekto dobyl a chcel pokračovať na juh k hlavným centrám ako Memfis a Heliopolis, tak Tell el-Retábí predstavovala ďalšiu líniu obrany. V čase mieru kontrolovala aj pohyb ľudí, napríklad kočovných beduínov.
V starovekom Egypte sa doprava najčastejšie spája s Nílom. Nedávno ste pri vykopávkach našli útvar, ktorý pripomínal cestu. O suchozemskej doprave v Egypte sa veľa nevie. Prečo?
Môže za to spôsob, akým sa kedysi pristupovalo k egyptológii.