V roku 2019 bolo na Slovensku 45-tisíc vedkýň a inžinierok.
Slovenské vedkyne - rozhovory
- Viera Skákalová hovorí o graféne.
- Adriana Adameová o výskume srdca.
- Ľubomíra Tóthová o analýze slín.
Tvorili tak zhruba 38 percent z celkového počtu vedcov a inžinierov v krajine, ukazujú údaje Eurostatu o ľudských zdrojoch vo vede a technike.
Vo štvrtok 11. februára si svet pripomína Medzinárodný deň žien a dievčat vo vede.
Iba v roku 2016 ho ustanovila Organizácia OSN pre vzdelávanie, vedu a kultúru.
Jeho cieľom je poukázať na potrebu vytvárania vhodných podmienok na uplatnenie sa žien v odvetviach vedy, technológií, strojárstva a matematike.
Tohtoročný Medzinárodný deň žien vo vede sa zameriava na vedkyne v popredí boja s Covid-19. Okrem toho, že ženy pracujú na skúmaní vírusu či vývoji testov a vakcín, ich pandémia ovplyvňuje aj negatívne.
Pandémiu vo vede najhoršie znášajú mladí ľudia na začiatku kariéry, ženy a najmä vedkyne či vedci s deťmi, o ktoré sa musia starať, kým nie sú v škole. Ukázal to minuloročný výskum v časopise Nature.
Keďže v mnohých rodinách sa primárne o deti starajú ženy, dopad na ich vedeckú kariéru je väčší.
V súčasnosti je na svete menej ako tridsať percent výskumníčok. Iba približne tridsať percent všetkých študentiek si vyberie štúdium vedy, techniky, inžinierstva či matematiky.
V európskej únii v roku 2019 pracovalo 6,3 milióna vedkýň a inžinierok, tvorili tak 41 percent z celkového počtu týchto pracovníkov.
Iba v málo európskych krajinách sú ženy a muži vo vede vyrovnaní, prípadne je vedkýň mierne viac. Najväčší podiel vedkýň a inžinierok má Litva, kde ich je 55 percent. Takmer vyrovnaný podiel má tiež Lotyšsko, Dánsko, Bulharsko či Španielsko.
Najmenej vedkýň a inžinierok z EÚ má Luxembursko (28 percent) či Fínsko (31 percent).
