doc. PharmDr. Adriana Adameová, PhD
Vyštudovala Farmaceutickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave. V rámci postdoktorálneho pôsobila na Hatter Institute v Londýne či vo výskumnom centre sv. Bonifáca v kanadskom Winnipegu. Tréning v základoch kardiológie absolvovala no francúzskom Nice.
V súčasnosti pôsobí ako docentka na Farmaceutickej fakulte Univerzity Komenského vo vednom odbore farmakológia. Taktiež je členkou komisie v Štátnom ústave pre kontrolu liečiv. Je tiež v redakčnej rade troch medzinárodných vedeckých žurnálov - Molecular and Cellular, Biochemistry, Current Research Cardiology a CV Network. Je aj pravidelná recenzentka žurnálu Physiological Research.
Môže sa zdravému človeku zastaviť srdce?
Článok pokračuje pod video reklamou
Článok pokračuje pod video reklamou
„Môže. Existuje syndróm zlomeného srdca, o ktorom mnohí nevedia. Ak sú manželia k sebe veľmi citovo pripútaní a jeden z nich umrie, môže sa stať, že do roka umrie aj druhý partner. Jeho srdce totiž nezvládne žiaľ zo straty partnera.
Po pitve u týchto pacientov zistili, že nemali žiadne štrukturálne zmeny a zo zdravotných záznamov vyplynulo, že ich srdce bilo pravidelným rytmom a dobre prečerpávalo krv. Hlbšie analýzy ukázali, že mali genetický predpoklad na väčšiu citlivosť srdca na stresový hormón adrenalín, teda ich srdce nezvládalo jeho vysoké dávky.“
Čiže srdce sa môže naozaj zlomiť?
„Áno. Toto ľudové označenie a bolesť vieme opísať aj patofyziologicky. Povedať, čo za tým náhlym zastavením srdca a smrťou stálo. Podobný osud môže postihnúť aj adrenalínových športovcov – napríklad pri bungee jumpingu, ale aj pri futbale.
Predpokladá sa, že aj títo jedinci majú okrem iného väčšie množstvo niektorých receptorov v spodnej časti srdca. Adrenalín ich stimuluje, takže reakcia je silnejšia a je väčší predpoklad na dysrytmie komôr, čo môže spôsobiť smrť. Zjednodušene sa dá povedať, že kto má týchto receptorov menej, tak má v tomto prípade srdce chránené.“
Prečo ich má niekto viac a niekto nie?
„Každý človek je jedinečný. Síce máme rovnaké orgány, ktoré majú rovnakú funkciu, ale činnosť a citlivosť orgánov na látky v krvnom obehu môže byť rôzna. Aj pohľad na nehodu alebo niečo nepekné môže v organizme naštartovať zmeny. Každý také situácie zvláda inak. Je to niečo, s čím sa človek rodí, a tie rozdiely sú medzi ľuďmi veľké.“
“Síce máme rovnaké orgány, ktoré majú rovnakú funkciu, ale činnosť a citlivosť orgánov na látky v krvnom obehu môže byť rôzna. Aj pohľad na nehodu alebo niečo nepekné môže v organizme naštartovať zmeny.
„
Ktoré látky v tele sú dôležité pre chod srdca?
