Nobelovou cenou za chémiu tento rok ocenili objavy týkajúce sa prepísania kódu života.
Genetik: Môžeme opraviť poruchy vrátane niektorých typov rakoviny Čítajte Cenu rovnakým dielom udelili mikrobiologičke Emanuelle Charpentierovej z Francúzska a biochemičke Jennifer A. Doudnaovej zo Spojených štátov za vývoj technológie na úpravu genómu. Je to prvý raz, čo ženy získali cenu samy.
„Bola by som rada, keby to bola pozitívna správa osobitne pre mladé dievčatá, ktoré by sa chceli venovať vede... a že to ukáže, že ženy vo vede a ich výskum môže mať dosah,“ povedala počas oznámenia o udelení nobeloveky Charpentierová.
Spolu so súčasnými laureátkami získalo prestížnu cenu za výskum v oblasti chémie sedem žien z celkovo 186 laureátov.
Obe vedkyne v roku 2012 oznámili objav metódy CRISPR/Cas9, ktorá sa prezýva aj genetické nožnice. Pomocou nich výskumníci môžu veľmi presne pozmeniť DNA zvierat, mikroorganizmov aj rastlín.
Metóda taktiež prispieva k vývoju lekárskych postupov, ktoré by v budúcnosti mohli vyliečiť dedičné choroby.
„Tento genetický nástroj má ohromnú moc. Nielenže priniesol revolúciu do základného výskumu, umožnil aj vznik inovatívnych plodín a povedie k prevratným lekárskym liečbam,“ napísal v tlačovej správe Claes Gustafsson, predseda Nobelovej komisie pre chémiu.
Šťastná náhoda
Objav genetických nožníc bol náhodný.
V roku 2011 Charpentierová skúmala baktérie druhu Streptococcus pyogenes, ktoré spôsobujú každoročne miliónom ľudí infekcie dýchacích ciest či kože. Kým niektoré sa dajú ľahko liečiť, iné môžu ohroziť život.
“Nielenže priniesol revolúciu do základného výskumu, umožnil aj inovatívne plodiny a povedie k prevratným lekárskym liečbam.
„
Mikrobiologička narazila na dovtedy neznámu molekulu, ktorá sa ukázala byť súčasťou bakteriálneho imunitného systému zvaného aj CRISPR/Cas. Systém dokáže zneškodniť vírusy tak, že rozdelí ich genetickú informáciu.
Krátko po objave začala spolupracovať s biochemičkou Doudnaovou. Spoločne sa im v laboratóriu podarilo systém zjednodušiť a neskôr dokonca preprogramovať.
Kým v baktérii sa zameriaval iba na delenie DNA vírusov, po úprave už mohol rozstrihnúť akúkoľvek genetickú informáciu na presne vybranom mieste. Potom už bolo pre vedkyne jednoduché prepísať „kód života“.
Odolnejšie rastliny
Netrvalo dlho a po zverejnení práce ďalšie vedecké tímy ukázali, že genetické nožnice sa dajú jednoducho použiť na úpravu genómu v bunkách myší aj ľudí.
Dovtedy bol proces časovo náročný a často aj nemožný.
CRISPR prvýkrát použili priamo v tele pacienta, liečia dedičnú slepotu Čítajte V súčasnosti sa metóda využíva v základnom výskume, napríklad pri úprave rastlín. Výskumníci už vyvinuli odrody plodín, ktoré lepšie zvládajú suchá alebo odolávajú škodcom. Pestovatelia by inak museli používať pesticídy či iné chemikálie.
Genetické nožnice by v budúcnosti dokonca mohli liečiť aj dedičné ochorenia ako napríklad svalovú dystrofiu, ktorá je charakteristická postupným slabnutím.
Na to však budú potrebné dodatočné výskumy a regulácie, ktoré budú dohliadať na etickú stránku zákrokov. Metóda totiž ukrýva aj potenciál na zneužitie.
Vyššia finančná odmena
Minulý rok dostali cenu vedci John B. Goodenough, M. Stanley Whittingham a Akira Jošino za vývoj lítiovo-iónových batérií. Tieto ľahké, nabíjateľné a výkonné batérie sa dnes používajú takmer všade od smartfónov až po elektrické autá.
Vyvinuli najvýkonnejšiu batériu na svete. Získali Nobelovku za chémiu Čítajte Oznámenia sa tento rok pre protipandemické opatrenia konajú v komornejšej atmosfére. Pre pandémiu takisto zrušili tradičný decembrový banket v Štokholme, na ktorom si zvyčajne laureáti preberajú ceny. Tentoraz ich dostanú v domovských krajinách.
Tento rok sa zmenila aj výška finančnej odmeny pre laureátov, ktorá sa zvýšila z deviatich na desať miliónov švédskych korún (v prepočte takmer 945-tisíc eur).
Nobelove ceny udeľujú od roku 1901 na základe poslednej vôle vynálezcu dynamitu Alfreda Nobela.
Cenu za chémiu doteraz udelili dokopy 186 laureátom, z ktorých ju iba Frederick Sanger získal dvakrát. Marie Curieová navyše získala aj nobelovku za fyziku.
Najmladším oceneným bol vo veku 35 rokov Frédérick Joliot, ktorý cenu získal s manželkou Irène Joliot-Curieovou, dcérou Marie Curieovej. Najstarším laureátom bol vo veku 97 rokov John B. Goodenough.
Nobelove ceny - časy oznámenia
Nobelova cena za fyziológiu alebo medicínu: za objavenie vírusu, ktorý spôsobuje hepatitídu typu C,
Nobelova cena za fyziku: za objavy týkajúce sa čiernych dier,
Nobelova cena za literatúru: štvrtok 8. októbra, najskôr o 13.00 h,
Nobelova cena za mier: piatok 9. októbra o 11.00 h,
Cena Sveriges Riksbank za ekonómiu: pondelok 12. októbra, najskôr o 11.45 h.
