Odhalili najtemnejšie tajomstvá vesmíru, získali nobelovku

Nobelovu cenu za fyziku tento rok udelili vedcom Rogerovi Penrosovi, Reinhardovi Genzelovi a Andrei Ghezovej za objavy týkajúce sa najtemnejších tajomstiev vesmíru - čiernych dier.

Ghezová je zatiaľ iba štvrtá žena, ktorej prestížnu cenu za fyziku udelili.

"Dúfam, že sa mi podarí inšpirovať ďalšie mladé ženy, aby sa venovali tejto oblasti," povedala krátko po oznámení vedkyňa.

Laureáti Nobelovej ceny za fyziku 2020 (3 fotografie)

Čierne diery sa zdali nemožné

Nobelovu cenu si laureáti rozdelia. Polovica ide britskému fyzikovi Rogerovi Penrosovi za dôkaz, že vznik čiernych dier je nevyhnutný dôsledok vyplývajúci zo všeobecnej teórie relativity. Myšlienka, že by takéto teleso jestvovalo, bola dovtedy ťažká na uchopenie.

Ani samotný Albert Einstein nechcel veriť, že teleso, z ktorého neunikne ani svetlo, by mohlo byť skutočné. Pritom on sám s teóriou prišiel.

Penrose však začiatkom roka 1965 našiel nové matematické postupy, ktorými rozšíril vtedajší prístup k teórii. Jeho práca sa považuje za najvýznamnejší príspevok k relativite od čias Einsteina. Penrose čierne diery aj podrobne opísal.

V ich srdci leží singularita - bod, kde prestávajú platiť známe prírodné zákony. Je to miesto, kde je zakrivenie časopriestoru nekonečné a gravitačné sily nekonečne veľké.

Druhá polovica Nobelovej ceny putuje spoločne nemeckému astrofyzikovi Reinhardovi Genzelovi a americkej astronómke Andrei Ghezovej za objav supermasívneho kompaktného telesa uprostred Mliečnej cesty.

Obaja vedci vedú od začiatku 90. rokov výskumné tímy, ktoré v srdci našej galaxie skúmajú oblasť zvanú Sagittarius A*.

Z pohľadu zo Zeme ju zahaľujú ohromné mračná medzihviezdneho plynu a prachu. Vedci preto museli vyvinúť metódy, ktoré umožnili novým výkonným ďalekohľadom nazrieť do centra galaxie. Zároveň navrhli techniky, ktoré pozemským teleskopom umožňujú naprávať ruchy zemskej atmosféry sťažujúce pozorovania. Vzduch totiž spôsobuje lom svetla, pre ktorý sa napríklad zdá, že hviezdy blikajú.

Dlhoročným výskumom odhalili dráhy a obrovskú rýchlosť viacerých hviezd okolo neviditeľného telesa s hmotnosťou štyroch miliónov Sĺnk. Jediným možným vysvetlením pozorovaného pohybu hviezd bolo, že v strede Mliečnej cesty sa nachádza supermasívna čierna diera.

Detailné skúmanie jednej z hviezd, ktorá stred galaxie obehne za zhruba šestnásť rokov, umožnilo overiť viacero dôsledkov Einsteinovej všeobecnej relativity v tých najextrémnejších možných podmienkach.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Zvláštny jav v strede galaxie opäť potvrdil Einsteinovu teóriu Čítajte 

"Objavy tohtoročných laureátov položili nový základ vo výskume kompaktných a supermasívnych objektov," vysvetľuje výber v tlačovej správe David Haviland, predseda Nobelovej komisie pre fyziku. Za kompaktné sa považujú také telesá, ktoré sú výrazne hustejšie než bežné planéty a hviezdy.

Už čoskoro možno astronómovia aj supermasívnu čiernu dieru v strede Mliečnej cesty uvidia. Len minulý rok oznámili, že prvýkrát odfotili takéto teleso v strede galaxie M87. Teraz sa sústredia na Sagittarius A*.

Časozberné video z dvadsiatich rokov pozorovaní pohybu hviezd okolo supermasívnej čiernej diery v strede Mliečnej cesty.

Ceremónia nebude

Nobelovky sa udeľujú od roku 1901 na základe poslednej vôle vynálezcu dynamitu Alfreda Nobela. Cenu za fyziku doteraz udelili 212 vedcom.

Najčastejšie oceňovanou oblasťou je časticová fyzika, nasledujú atómová fyzika a fyzika kondenzovaného stavu.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Odhalili, ako sa vyvíjal vesmír a miesto ľudstva v ňom. Získali Nobelovku za fyziku Čítajte 

Minulý rok cenu dostali James Peebles, Michel Mayor a Didier Queloz za prínos k poznaniu evolúcie vesmíru a miesta ľudstva v ňom. Peebles sa pričinil o teoretické objavy vo fyzikálnej kozmológii, Mayor a Queloz zas objavili vôbec prvú planétu obiehajúcu inú hviezdu.

Pre opatrenia proti koronavírusu si tohtoroční laureáti neprevezmú cenu na slávnostnom bankete v Štokholme, na ktorom sa malo pôvodne zúčastniť 1300 hostí.

Prvýkrát od roku 1956 ho museli zrušiť, a tak si laureáti Nobelove ceny prevezmú v domovských krajinách.

Finančná odmena pre ocenených sa tento rok zvýšila z deviatich na desať miliónov švédskych korún (v prepočte takmer 945-tisíc eur).