Vedci vo Švajčiarsku spozorovali u čmeliakov svojské správanie, ktoré dokáže oklamať rastliny, aby skôr kvitli.
Keď majú nedostatok peľu, hryzú do listov nerozkvitnutých rastlín. To ich, zdá sa, oklame, aby vykvitli.
Neobyčajné čmeliačie správanie popísali vedci v štúdii, ktorá vyšla v odbornom časopise Science.
Dierky v rastline
Čmeliaky s pomocou ciciakov a hryzadiel na listoch vytvárajú dierky, pričom materiál nejedia a ani ho nevyužívajú pri tvorbe hniezd.
Voľne žijúce včely sú na tom zle. Je namieste chrániť ich, vraví vedec Čítajte Vedci si všimli, že takto poškodené rastliny zareagovali skorším kvitnutím.
„Myslím si, že všetko, čo sme zistili, zodpovedá myšlienke, že čmeliaky poškodzujú rastliny. Je to adaptácia, ktorá prináša kvety skôr, a to čmeliakom prospieva,“ povedal pre BBC News jeden z autorov štúdie, Mark Mescher zo Spolkovej vysokej školy technická (ETH) v Zürichu.
Keď je peľ dostupný, čmeliaky rastliny nepoškodzujú, tvrdia vedci. Podobné správanie si pritom všimli aj u divých včiel.
Majú osobitný vzorec
Čmeliaky poškodzujú listy podľa istého osobitného vzorca, ktorý sa vedci naučili rozpoznať. Všimli si ho pritom aj na najnepravdepodobnejších miestach.
„Vidíte akési polkruhové rezy, často v listoch,“ popísal pre BBC poškodenie Mescher.
Čmeliačí „trik“ sa vedci pokúsili napodobniť v laboratóriu, ale ako tvrdia, nedokázali dosiahnuť rovnaké výsledky.
V máji ponorte tvár do trávy. Ako rýchlo vám príroda zlepší náladu? Čítajte Rastliny, do ktorých hrýzli čmeliaky, vykvitli o tridsať dní skôr ako nepoškodené rastliny a o 25 dní skôr ako rastliny, ktoré poškodili vedci. Tím predpokladá, že za „presviedčaním“ rastlín, aby kvitli, je aj niečo iné ako obhrýzanie.
„Je možné, že čmeliaky tiež dávajú rastlinám určitý podnet, ktorý je pre ne špecifický. Mohli by to byť sekréty, o ktorých nevieme,“ vyjadrila sa Consuelo De Moraes, ktorá tiež pôsobí na ETH v Zürichu, s tým, že mechanizmus plánujú ďalej skúmať.
Vedci však nechávajú aj priestor teórii, že v tomto vzťahu môžu byť nadradené aj samotné rastliny, keďže sú závislé od opeľovania.
Je možné, že niektoré rastliny si vyvinuli stratégiu, aby vykvitli, keď zistia, že čmeliaky poškodzujú ich listy.
Znalosť nového prepojenia medzi čmeliakmi a kvetmi by v konečnom dôsledku mohla mať podľa odborníkov dôsledky na odolnosť tohto hmyzu v meniacom sa životnom prostredí.
Krehká rovnováha
Medzi opeľovačmi, ako sú čmeliaky či včely, a rastlinami je symbiotický vzťah. Zviera z kvetu získava jedlo a rastlina sa zas vďaka návšteve môže rozmnožiť.
Tento vzťah je v rovnováhe vďaka načasovaniu v prírode – keď začínajú rásť jarné teploty a dni sú dlhšie, prebudí sa hibernujúci hmyz a začnú kvitnúť prve rastliny.
Toto krehké usporiadanie ohrozuje klimatická zmena. Ak sa napríklad oteplí príliš skoro, hmyz sa môže prebudiť v nesprávnom čase, keď ešte nič nekvitne. Nemá teda prístup k jedlu.
Pozorované správanie čmeliakov by mohlo byť adaptáciou na túto situáciu.
Klimatická zmena môže ohrozovať aj samotné počty opeľovačov, naznačila dávnejšia štúdia v Science. V Európe aj Severnej Amerike totiž pribúda počet horúcich dní, čo môže poháňať lokálny úhyn druhov.
