BRATISLAVA. Pred tridsiatimi rokmi vznikol jeden z najikonickejších záberov vôbec. Lúče Slnka sa v optike kamery rozptýlili a zhodou okolností uprostred jedného z nich žiari Zem na tmavom pozadí.
Fotka zo sondy Voyager 1 vošla do histórie astronómie pod názvom Bledomodrá bodka (Pale Blue Dot).
Na 30. výročie slávneho záberu inžinieri z Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA) zverejnili vynovenú verziu pôvodného záberu, ktorý spracovali pomocou moderného softvéru a techník.
To je náš domov, to sme my
S pôvodnou myšlienkou na vznik fotografie prišiel astronóm Carl Sagan desať rokov pred jej zhotovením. V tom čase bola sonda Voyager 1 za Saturnom.
Sagan chcel ukázať miesto ľudstva vo vesmíre.

V roku 1989 sa v NASA rozhodli, že tesne pred vypnutím kamery Voyageru ešte raz vyfotia Zem a ostatné planéty sústavy.
Bledomodrá bodka vznikla 14. februára 1990 o 5.48h nášho času.
"Pozrite sa na tú bodku. To je tu. To je náš domov. To sme my. Každý, koho milujete, koho poznáte, o kom ste počuli, každá ľudská bytosť tu prežila svoj život," opísal význam záberu Carl Sagan vo svojej knihe Pale Blue Dot.
Sonda sa v čase vzniku fotky nachádzala ďaleko za Neptúnom, šesť miliárd kilometrov od Zeme. Odrazené svetlo od planéty k nej putovalo päť hodín a 36 minút. Krátko po tom vypla prístroj, aby ušetrila energiu na cestu zo Slnečnej sústavy tam, kde ešte nik nebol.
Inžinieri nedostali fotku hneď po vyhotovení. Sonda ju po posielala po častiach. Poslednú odoslala až 1. mája 1990, teda takmer tri a pol mesiaca po zhotovení záberu.
Vľavo pôvodná verzia fotky z roku 1990, vpravo moderná podoba z roku 2020.
Najvzdialenejší ľudský výtvor
Voyager 1 sa stala prvým ľudským výtvorom, ktorý opustil Slnečnú sústavu a dostal sa do medzihviezdneho priestoru. Funguje už takmer 43 rokov.
Momentálne sa nachádza viac ako 22 miliárd kilometrov ďaleko od Zeme. Rozšírená misia sondy potrvá do roku 2025, keď už nebude mať dostatok energie, aby poháňala vedecké prístroje.
Voyager 1 potom bude zrejme navždy putovať Mliečnou cestou.