BRATISLAVA. Nie je to normálne. Detektory vesmírnej sondy zrazu narazia na zvláštny pokles, akoby množstvo nabitých častíc s nízkymi energiami výrazne kleslo. Akoby žiarenie pochádzajúce z nášho Slnka prišlo jedným náhlym skokom o svoju intenzitu.
Po pár dňoch sa situácia vráti k predchádzajúcemu stavu. No koncom leta pred piatimi rokmi narazila kozmická sonda Voyger 1 na ďalší zvláštny úkaz. Kozmické žiarenie typické pre našu slnečnú sústavu takmer úplne zmizne a výraznejšie sa začne presadzovať iné.
Je 25. august 2012 a vesmírny pútnik amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA) práve vykročil tam, kam sa to ešte žiadnemu ľudskému prístroju nepodarilo.
Sonda pretrhla aj posledné puto s tým, čo nazývame náš blízky vesmír, vstúpila do medzihviezdneho priestoru a opustila ako prvé zariadenie histórie našu slnečnú sústavu. Je presne štyridsať rokov, ako kozmická misia Voyager, dva týždne po svojej dvojičke odštartovala na svoju kozmickú výpravu.
Tam, kde ešte nik nebol
Dnes sa sonda Voyager 1 nachádza od Zeme ešte ďalej. Tak ďaleko, že vzdialenosť medzi Zemou a Slnkom by ste tam zmestili 139-krát. A tak ďaleko, že signál letiaci zo sondy k Zemi potrebuje na svoju cestu viac ako devätnásť hodín - a stále vo svojej výprave pokračuje, rýchlosťou zhruba sedemnásť kilometrov za sekundu.