Článok pokračuje pod video reklamou
Videli sme čiernu dieru
Po sto rokoch od teoretickej predpovede sa vedci v apríli 2019 dočkali priameho dôkazu o existencii supermasívnych čiernych dier v strede galaxií. Vďaka medzinárodnému úsiliu ľudstvo prvýkrát videlo, ako vyzerá tento vesmírny objekt s mimoriadne silnou gravitáciou.
Čierna diera sa nedá fotografovať priamo, lebo je taká hmotná, že z nej neunikne ani svetlo. Na prvom zábere čiernej diery je v skutočnosti jej tieň obklopený žiariacim diskom plynu a prachu.
Zachytená čierna diera sa nachádza v strede galaxie Messier 87, viac ako 53 miliónov svetelných rokov od Zeme. Búrlivý stred galaxie sledovali desiatky teleskopov na celom svete.
Miliónu druhov hrozí vyhynutie
Na Zemi žije viac ako osem miliónov druhov rastlín a zvierat. Miliónu z nich hrozí vyhynutie, ktoré odštartovala ľudská činnosť, napísala OSN do májovej správy o problematike ničenia prírodných zdrojov.
Súvisiaci článok Zastavte tečúcu vodu a saďte kvety. Ako pomôcť miznúcej prírode? Čítajte Zo živočíchov sú najviac ohrozené mnohé obojživelníky, koraly a tretina morských cicavcov. Rýchlosť, akou miznú, je zarážajúca. Kolaps ekosystémov by ohrozil aj životy ľudí, keďže priamo závisia od prírody. Ľudia z nej získavajú jedlo, energiu, rôzne materiály, ale aj liečivá. Ak z prírody zmizne kritické množstvo druhov, úplne to naruší jej chod.
Na pokraj vyhynutia sa druhy dostávajú najmä pre stratu prirodzených biotopov, ilegálny lov zvierat, globálne otepľovanie či znečisťovanie životného prostredia. Hrozivý vývoj zemských druhov sa ešte dá zvrátiť, ale ľudstvo bude musieť prehodnotiť, ako vyrába a konzumuje takmer všetko, tvrdia vedci.
Google dosiahol kvantovú nadvládu
Kvantový procesor Sycamore od Googlu za špeciálnych podmienok urobil výpočet, ktorý klasické počítače nezvládnu. Za dvesto sekúnd vyriešil problém, s ktorým by sa dlhšie trápil aj najvýkonnejší superpočítač súčasnosti.
Google tak dosiahol míľnik zvaný kvantová nadvláda. O úspechu informovala v októbri štúdia vo vedeckom časopise Nature.
Potenciál kvantových počítačov ešte ľudia nemôžu naplno využívať. No výskumníci sú čoraz bližšie k fungujúcemu prototypu, ktorý by sa nemusel využívať iba na výskum.
Obraz Zeme po páde asteroidu
Pred 66 miliónmi rokov sa dávna Zem dramaticky zmenila. Do jej povrchu vrazil obrovský asteroid a odštartoval veľké vymieranie druhov. Vďaka skúmaniu fosílií žijúcich po dopade sa vedcom podarilo takmer na minútu presne vykresliť obraz vtedajšej Zeme.
Súvisiaci článok Ako vyzerala Zem po páde asteroidu? Vedcom sa podaril výnimočný objav Čítajte Spálenú Zem s tmavou zadymenou oblohou krátko po dopade ovládli paprade, ktoré nahradili bujné lesy, opisovali v októbri následky dávnej katastrofy vedci vo vedeckom časopise Science. Jedinečné zistenie sa podarilo vďaka fosíliám uviaznutým v hustom stvrdnutom materiáli.
Vo svete, v ktorom postupne vymreli všetky dinosaury okrem vtákov, sa však začalo veľmi dariť cicavcom. Krátko po dopade síce neboli väčšie ako polkilový potkan, no časom sa vyvinuli do rozmanitých foriem, ktoré vidíme dnes.
Nové zistenia o predchodcoch človeka
Rok bol bohatý aj na archeologické nálezy dávnych príbuzných človeka, ktoré môžu zmeniť pohľad na evolúciu človeka. Na filipínskom ostrove Luzon napríklad objavili nový druh človeka, ktorý žil pred 60-tisíc rokmi. O Homo luzonensis toho veľa nevieme. Na ostrov sa mohol dostať náhode a musel pri tom podstúpiť náročný prechod cez more, písali vedci v apríli vo vedeckom časopise Nature.
V máji 2019 sme sa dozvedeli viac aj o pohybe dávnych predkov ľudí - denisovanoch. Ich ostatky sa dovtedy našli iba v jednej ruskej jaskyni. No denisovania sa zrejme dostali až na Tibetskú náhornú plošinu a ako prví predkovia ľudí sa dokázali prispôsobiť vysokohorským podmienkam.
Našla sa aj najstaršia takmer kompletne zachovaná lebka predchodcu človeka. Patrila australopitekovi anamensis, ktorý žil pred 3,8 milióna rokov.
