SME
Štvrtok, 6. august, 2020 | Meniny má JozefinaKrížovkyKrížovky

Videli sme čiernu dieru. Objavy a udalosti vo vede v roku 2019

Rok 2019 prial archeológii.

Prvá fotografia čiernej diery v strede galaxie Messier 87.Prvá fotografia čiernej diery v strede galaxie Messier 87. (Zdroj: TASR/AP)

Videli sme čiernu dieru

Po sto rokoch od teoretickej predpovede sa vedci v apríli 2019 dočkali priameho dôkazu o existencii supermasívnych čiernych dier v strede galaxií. Vďaka medzinárodnému úsiliu ľudstvo prvýkrát videlo, ako vyzerá tento vesmírny objekt s mimoriadne silnou gravitáciou.

Čierna diera sa nedá fotografovať priamo, lebo je taká hmotná, že z nej neunikne ani svetlo. Na prvom zábere čiernej diery je v skutočnosti jej tieň obklopený žiariacim diskom plynu a prachu.

Zachytená čierna diera sa nachádza v strede galaxie Messier 87, viac ako 53 miliónov svetelných rokov od Zeme. Búrlivý stred galaxie sledovali desiatky teleskopov na celom svete.

Skryť Vypnúť reklamu

Miliónu druhov hrozí vyhynutie

Na Zemi žije viac ako osem miliónov druhov rastlín a zvierat. Miliónu z nich hrozí vyhynutie, ktoré odštartovala ľudská činnosť, napísala OSN do májovej správy o problematike ničenia prírodných zdrojov.

Súvisiaci článok Zastavte tečúcu vodu a saďte kvety. Ako pomôcť miznúcej prírode? Čítajte 

Zo živočíchov sú najviac ohrozené mnohé obojživelníky, koraly a tretina morských cicavcov. Rýchlosť, akou miznú, je zarážajúca. Kolaps ekosystémov by ohrozil aj životy ľudí, keďže priamo závisia od prírody. Ľudia z nej získavajú jedlo, energiu, rôzne materiály, ale aj liečivá. Ak z prírody zmizne kritické množstvo druhov, úplne to naruší jej chod.

Na pokraj vyhynutia sa druhy dostávajú najmä pre stratu prirodzených biotopov, ilegálny lov zvierat, globálne otepľovanie či znečisťovanie životného prostredia. Hrozivý vývoj zemských druhov sa ešte dá zvrátiť, ale ľudstvo bude musieť prehodnotiť, ako vyrába a konzumuje takmer všetko, tvrdia vedci.

Skryť Vypnúť reklamu

Google dosiahol kvantovú nadvládu

Kvantový procesor Sycamore od Googlu za špeciálnych podmienok urobil výpočet, ktorý klasické počítače nezvládnu. Za dvesto sekúnd vyriešil problém, s ktorým by sa dlhšie trápil aj najvýkonnejší superpočítač súčasnosti.

Google tak dosiahol míľnik zvaný kvantová nadvláda. O úspechu informovala v októbri štúdia vo vedeckom časopise Nature.

Potenciál kvantových počítačov ešte ľudia nemôžu naplno využívať. No výskumníci sú čoraz bližšie k fungujúcemu prototypu, ktorý by sa nemusel využívať iba na výskum.

Obraz Zeme po páde asteroidu

Pred 66 miliónmi rokov sa dávna Zem dramaticky zmenila. Do jej povrchu vrazil obrovský asteroid a odštartoval veľké vymieranie druhov. Vďaka skúmaniu fosílií žijúcich po dopade sa vedcom podarilo takmer na minútu presne vykresliť obraz vtedajšej Zeme.

Skryť Vypnúť reklamu
Súvisiaci článok Ako vyzerala Zem po páde asteroidu? Vedcom sa podaril výnimočný objav Čítajte 

Spálenú Zem s tmavou zadymenou oblohou krátko po dopade ovládli paprade, ktoré nahradili bujné lesy, opisovali v októbri následky dávnej katastrofy vedci vo vedeckom časopise Science. Jedinečné zistenie sa podarilo vďaka fosíliám uviaznutým v hustom stvrdnutom materiáli.

Vo svete, v ktorom postupne vymreli všetky dinosaury okrem vtákov, sa však začalo veľmi dariť cicavcom. Krátko po dopade síce neboli väčšie ako polkilový potkan, no časom sa vyvinuli do rozmanitých foriem, ktoré vidíme dnes.

Nové zistenia o predchodcoch človeka

Rok bol bohatý aj na archeologické nálezy dávnych príbuzných človeka, ktoré môžu zmeniť pohľad na evolúciu človeka. Na filipínskom ostrove Luzon napríklad objavili nový druh človeka, ktorý žil pred 60-tisíc rokmi. O Homo luzonensis toho veľa nevieme. Na ostrov sa mohol dostať náhode a musel pri tom podstúpiť náročný prechod cez more, písali vedci v apríli vo vedeckom časopise Nature.

Skryť Vypnúť reklamu

V máji 2019 sme sa dozvedeli viac aj o pohybe dávnych predkov ľudí - denisovanoch. Ich ostatky sa dovtedy našli iba v jednej ruskej jaskyni. No denisovania sa zrejme dostali až na Tibetskú náhornú plošinu a ako prví predkovia ľudí sa dokázali prispôsobiť vysokohorským podmienkam.

Našla sa aj najstaršia takmer kompletne zachovaná lebka predchodcu človeka. Patrila australopitekovi anamensis, ktorý žil pred 3,8 milióna rokov.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Téma: Archeológia

Prečítajte si aj ďalšie články k téme
Článok je zaradený aj do ďalších tém
Čierne diery, Vyhynutie
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Pražský súd zobral Majského do predbežnej väzby

Podnikateľ podal proti rozhodnutiu sťažnosť.

Majského privádzajú na súd.
Virologické testy na tzv. prasaciu chrípku  A(H1N1).
Ján Hrubala.
75 ROKOV OD BOMBARDOVANIA HIROŠIMY A NAGASAKI

Zničili celé mesto. Muži z Enola Gay nemali výčitky

Ušetrili sme veľa ľudských životov, tvrdili chlapi z lietadla, ktoré zhodilo bombu.

Posádka amerického bombardéru B-29 Superfortress, ktorý zhodil 6. augusta 1945 atómovú bombu na Hirošimu, v strede pilot Paul Tibbets.

Neprehliadnite tiež

T-Mobile oslavuje rozšírenie 5G siete do stoviek malých miest naprieč USA
Archeológ Slovenskej akadémie vied (SAV) Marián Samuel počas prezentácie a prehliadky nového archeologického nálezu drevozemného valu z 11. storočia.

Samsung ukázal nový Galaxy Note20

Je opäť väčší, výkonnejší, pracovitejší a samozrejme aj drahší.

Za masový úhyn slonov v Botswane môže zrejme prirodzený jed

Zvieratá začali hynúť v polovici mája.

V Botswane našli viac ako 350 mŕtvych slonov.