Prečo pribúdajú prípady nezaočkovaných ľudí? Odpovedajú vedci

Účastníci panelu môžu a nemusia na konkrétnu otázku odpovedať. Zloženie účastníkov ankety sa preto môže pri každej otázke mierne meniť. Odpovede na otázky by mali vychádzať približne dva razy za mesiac.

Vedci tentokrát odpovedajú na otázku:

Prečo pribúdajú prípady nezaočkovaných ľudí, keď veda ukazuje, že očkovanie neškodí?

Martin Odler

Český egyptologický ústav FF UK; Nadácia Aigyptos

Súvisiaci článok Pribudol ďalší veľký dôkaz, že očkovanie nespôsobí autizmus Čítajte 

Školstvo je väčšinou pomalšie ako vývoj spoločnosti. Však tie základné formy nášho školstva vznikali reformou za Márie Terézie. Internet je nový fenomén, umožňuje dostať sa k obrovskému množstvu informácií, ale už školáci by sa mali učiť to, čo by mali vedieť bežne vedci: ako zozbierať a vyhodnotiť informácie a vybrať si tie spoľahlivé a overené. Ale pokiaľ sú niektoré názory skôr otázkou viery ako vedy, fakty asi nepomôžu.

Z osobnej skúsenosti musím povedať, že očkovanie mi určite pomohlo nemať zdravotné komplikácie pri expedíciách do Egypta, Sudánu či Uzbekistanu. Myslím si, že sa opakuje dejinná situácia po vynáleze kníhtlače - informácie sú zrazu dostupné obrovskému množstvu ľudí. Internet ich sprístupnil ešte viac, na vedcov to kladie vyššie nároky na zrozumiteľné vysvetľovanie vedeckých zistení. Nezaočkovať sa je potom prípadom verejného ohrozenia, ale to už musí riešiť štát, hoci vedci vedia povedať, kedy ten stav dosahuje kritické hodnoty.

Pavol Šajgalík

predseda Slovenskej akadémie vied

Asi preto, že ľudia si neoverujú fakty, nemajú kauzálne myslenie a radi veria tajomnému, aj keď hlúpemu.

Keby použili internet na čítanie štúdií renomovaných inštitúcií a nie zavádzajúcich správ jednotlivcov, tak by určite mali väčšiu šancu pochopiť, prečo je očkovanie dôležité. Kiahne, osýpky a iné choroby v minulom storočí na Slovensku úplne vymizli a teraz sa objavujú s novou intenzitou. Asi prečo?

Ján Baláž

vesmírny konštruktér, Ústav experimentálnej fyziky SAV

Súvisiaci článok Chcete robiť čo najlepšie rozhodnutia? Čítajte vedecké štúdie Čítajte 

Zanedbávanie očkovania je jeden z veľkej skupiny problémov, ktoré súvisia so súdobým šírením dezinformácií. Bohužiaľ sa stále častejšie stretávame s javom, že kvôli extenzívnemu rozvoju informačných a komunikačných technológií sa popri užitočných a "múdrych" informáciách ešte efektívnejšie a agresívnejšie šíria všakovaké hlúposti, nezmysly, dezinformácie, hoaxy.

Aj keď nás to zaskočilo, dalo sa to očakávať, keďže určití ľudia či skupiny z toho nejakým spôsobom profitujú a v ľudskej populácii odjakživa sú aj psychicky narušení jedinci, ktorí si potrebujú upevňovať svoj pocit dôležitosti a vplyvu na chod tohto sveta.ň

Dominika Fričová

Neurovedecké oddelenie, Mayo Clinic, Florida

Problém je, že ľudia pokladajú vakcináciu za niečo neprirodzené a strašidelné. Už len samotné slová ako "vírus" a "injekcia" znejú ako z hororu. No a strach je zase živnou pôdou pre šírenie dezinfomácii.

Dezinformácie obsahujú kus pravdy, ale po tom pomyselnom "A" je nedopovedané "B". Ak sa v médiách premieľa len "A", ktorému ľudia uveria, ťažko sa ide späť, aj keď sa po čase dopovie to "B". A úprimne, ktorý nadpis článku znie viac sexi?

"Očkovanie zabíja!"

alebo

"Očkovanie zachraňuje životy!"

Žijeme v dobe veľkých informačných vojen. A učíme sa len pomaly, čomu veriť.

Peter Celec

lekár a vedec, Lekárska fakulta UK v Bratislave

Myslím, že to je otázka hlavne pre sociológov a psychológov, z medicínskeho a biologického hľadiska sa to podľa mňa vysvetliť nedá...

Dušan Galusek

Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka

Ako prvý sa mi natíska jeden z Murphyho zákonov, ktorý hovorí, že inteligencia vo vesmíre je konštantná, ale počet ľudí neustále rastie. To by ale bolo veľmi jednoduché, a určite dehonestujúce, pretože poznám viacerých odporcov očkovania, ktorých považujem za vzdelaných a inteligentných ľudí. Ako na každú takúto otázku, ani tu zrejme neexistuje jednoznačná a jednoduchá odpoveď. Ja osobne vnímam niekoľko príčin.

Prvá je, že v čase sociálnych médií a internetu získavajú aj neoverené, prekrútené, alebo vyslovene klamlivé správy a hoaxy veľmi ľahko rovnakú, a v mnohých prípadoch aj väčšiu váhu, ako seriózne a overené fakty. Prispieva k tomu aj to, že veda býva vo svojich záveroch veľmi často opatrná, kým šíritelia poplašných správ a hoaxov bývajú veľmi kategorickí, netrpia žiadnymi pochybnosťami a "majú vo veciach jasno".

K tomu pristupuje druhý faktor, ktorým sú slabiny vzdelávacieho systému. Nielen toho na Slovensku, ale aj v iných krajinách. Systém nie je nastavený tak, aby žiakov a študentov vychovával ku kritickému mysleniu. Ľudia potom často nie sú schopní analyzovať problém a na základe jeho kritického rozboru dospieť ku korektným a faktami – nie domnienkami - podloženým záverom. Takíto ľudia potom veľmi ťažko rozlišujú, čo je dôkazmi podporený vedecký fakt, a čo znôška tvrdení typu „jedna pani povedala“. Neuvedomujú si, že osobná skúsenosť nemusí mať všeobecnú platnosť.

Tretím, a z môjho pohľadu najvýznamnejším faktorom je to, že v dnešnej dobe, keď máme k dispozícii antibiotiká, antivirotiká a vyspelú zdravotnícku techniku, sme akosi zabudli na to, že na infekčné ochorenia sa kedysi vo veľkom zomieralo. Máme pocit, že lekári vedia akýkoľvek takýto problém jednoducho vyriešiť. Načo potom očkovať, keď ochorenie v prípade potreby zvládneme liekmi? Očkovanie, ako každý liečebný zásah do organizmu, môže mať nežiadúce účinky, niektoré zanedbateľné, niektoré výrazné. To je cena, ktorú platíme za to, že sme neskôr chránení proti oveľa vážnejším dôsledkom infekčného ochorenia. Rodič, ktorý dá zaočkovať svoje dieťa, vidí vedľajšie účinky, ale už nevidí, čoho bolo vďaka očkovaniu ušetrené. A na antivaxerských stránkach veľmi rýchlo nájde potvrdenie toho, čo mu napovedala jeho osobná skúsenosť: očkovanie môjmu dieťaťu uškodilo.

Peter Pištek

Fakulta informatiky a informačných technológií STU

Aj na Slovensku máme množstvo dezinformačných (tzv. fake news), najmä internetových zdrojov. Takmer každá správa z nich má v sebe niečo pravdivé, čo človek dobre pozná. Vďaka tomu získajú na hodnovernosti a tým pádom ľudia ľahšie uveria zvyšku správy, ktorá už je zavádzajúca a nepravdivá. Čiastočne za to môže aj jazyková bariéra, keďže výstupy vedeckých prác sú v angličtine bez ohľadu na pôvod vedcov. Do istej miery sa hovorí, že za to môžu aj klasické média, ktoré zamykajú časti svojho obsahu a tým odohnali časť čitateľov k "alternatívnym" zdrojom informácií. V neposlednom rade sú to aj politici, ktorí sa snažia priživiť na tejto téme (všeobecne je dobré pozrieť si pravdivosť ich výrokov napríklad na demagog.sk). A na záver: oveľa menej energie stojí vytvoriť falošnú informáciu ako dokázať jej nepravdivosť.

Bežne tieto správy obsahujú informáciu, že sa jedná o vedecký výskum nejakého profesora z významnej univerzity. V drvivej väčšine prípadov platí, že:

• Profesor neexistuje.
• Profesor sa zaoberá úplne inou oblasťou.
• Profesor naopak dokázal opak, ako tvrdí daný článok.
• Odkazuje sa na nedôveryhodný zdroj (napríklad podobná webová stránka), kde opäť môže platiť niektorý z predchádzajúcich bodov.

Všeobecne je v tomto dobré veriť autoritám (ako napríklad Svetovej zdravotníckej organizácii – WHO, Ministerstvu zdravotníctva). Zároveň, pri rozumnej znalosti angličtiny je dobré si pozrieť napríklad scholar.google.com, dať si vyhľadať "vaccines autism" a nájdete množstvo relevantných štúdií. Relevantnú štúdiu najčastejšie poznáte podľa toho, že má množstvo citácií, bola realizovaná na veľkom počte ľudí (sú štúdie aj s 1 000 000+) a je publikovaná vo vedeckom časopise.

Tiež môže pomôcť vyhľadať si na internete obrázky ľudí, ktorí trpia chorobou, voči ktorej sa dá zaočkovať, prípadne si viac prečítať o priebehu tej choroby a čo spôsobuje. Obvykle aj to je dobrý motivačný prvok na prehodnotenie svojho postoja.

Ján Šajbidor

chemik, Fakulta chemickej a potravinárskej technológie STU

Vedecké poznatky a fakty sú pre ľudí menej zaujímavé než atraktívne nezmysly. Pri rozhodovaní často rozhodujú emócie, nie zdravý úsudok. Pre Internetom a Googlom poznamenanú populáciu je náročné urobiť si vlastný úsudok analýzou faktov, ľahšie je prijať povrchnú no atraktívnu argumentáciu "pseudoautorít".

Michaela Bačíková

Katedra počítačov a informatiky FEI TU Košice

To je podobná otázka ako: Prečo existuje Flat Earth Society? Tiež to nechápem, ale existuje. Ale pokúsim sa naznačiť dôvod poopravením položenej otázky. Nie je pravda, že očkovanie neškodí. Vo väčšine prípadov to však platí. Očkovanie funguje tak, že sa do tela zavedie oslabený vírus, s ktorým telo bojuje, a tým si vytvára protilátky vo forme bielych krviniek. Vo väčšine prípadov to prebehne bezproblémovo. Ale môže sa stať, že aj s týmto oslabeným vírusom boj krátkodobo prehráme a choroba bude mať horší proces.

Súvisiaci článok Českí vedci vyvrátili tridsať rokov starú teóriu o prenose boreliózy Čítajte 

Je to veľmi pravdepodobné napríklad u ľudí s oslabenou imunitou - alergici, ľudia s autoimunitnými ochoreniami, ktorí majú permanentný nedostatok bielych krviniek. A aj preto sa hovorí, že krátko po chorobe sa netreba dať ihneď očkovať - biele krvinky sa "spotrebovali" na boj s chorobou a potrebujú sa obnoviť. No a keď nemáme dostatok "zbraní", choroba nás dostane. A áno, môžeme ochorieť aj na tú istú chorobu, na ktorú sme už predtým boli očkovaní. Ak nemáme "zbrane", dostane nás hocičo. Stačí jediný takýto prípad vo vašom okolí a nadobudnete presvedčenie, že očkovanie je nanič. "Veď nám tvrdia, že očkovanie neškodí a vždy funguje." Opakovane a vo všetkých sférach sa mi potvrdzuje, že vzdelanosť obyvateľstva je veľmi dôležitá. Vzdelaný človek totiž pozná riziká a výhody očkovania a vie, prečo je to tak a že jeden prípad nie je dôkazom toho, že očkovanie je kontraproduktívne.

Rovnako, ako človek nie je počítač a nefunguje vždy stopercentne a u každého rovnako, ani očkovanie nie je počítačový program, ktorý bude fungovať u každého. Oveľa podstatnejší poznatok vedy ohľadom očkovania však je, že znižuje počet nakazených osôb na minimum. Vidno to aj na osýpkovej epidémii na východnom Slovensku. Ak si podrobnejšie pozriete správy ministerstva zdravotníctva, ktoré zverejňujú na svojich webových stránkach, zistíte, že neočkovaní ochoreli vždy takmer všetci. Percento očkovaných, ktorí ochoreli na osýpky, bol však oproti tomu vždy minimálny. Áno, ochoreli. Pravdepodobne to bolo kvôli zníženej imunite, ale väčšina sa pred chorobou ochránila. V prípade, že by boli očkovaní všetci, je vysoká pravdepodobnosť skorého zastavenia celej epidémie.

Očkovanie je založené na kolektívnej imunite, ľudia sa očkujú, aby neohrozili nielen seba, ale hlavne tých, ktorí sa vírusom z nejakého dôvodu nedokážu brániť a/alebo nemôžu byť očkovaní, napríklad malé bábätká, alebo spomínaní ľudia s autoimunitnými chorobami. Pre mňa je očkovanie o kolektívnej zodpovednosti a svoje dieťa očkujem, aby sa ma raz choré nemuselo pýtať, prečo som to neurobila. Mnoho ľudí je ale sebeckých a povie si, že to so svojím dieťaťom riskovať nebude - no a čo, že ochorie jedno-dve bábätká alebo niekto, kto môže zomrieť aj na obyčajnú chrípku. No môže na to fatálne doplatiť aj ich vlastné dieťa, prípadov je plný internet.

Peter Markoš

Katedra experimentálnej fyziky, FMFI UK Bratislava

Žijeme dobu, v ktorej sa už málokto vyzná. Sú ľudia, ktorí veria, že Zem je plochá. Iní si v Bratislave zaplatia kurz, aby sa naučili vidieť bez očí. Niektorí tvrdia, že "Komunisti zobrali slobodu kšeftárom, podvodníkom, zlodejíčkom a nemorálnym cynickým a arogantným milionárskym prasatám." Ďalší navštevujú veštice. Iní sa boja chemického práškovania z lietadiel.

V žiadnom prípade nechcem rodičov, ktorí váhajú s očkovaním svojich detí, prirovnávať k niektorej horeuvedenej skupine. Proste majú strach o svoje dieťa a v množstve právd, poloprávd a hlúpostí, ktoré sa medzi ľuďmi šíria, sa ťažko orientujú.

Preto si myslím, že príčinou, prečo sa rodičia obávajú očkovania, je absencia relevantných informácií: rôzny systém očkovania v krajinách Európy prirodzene vyvolá otázku, ktorý systém je lepší a ktoré očkovania sú naozaj nevyhnutné. Alebo meniaca sa metodika – staršie dieťa mi očkovali tak, mladšie už inak – prečo?

Obava z očkovania je prejavom nedostatku dôvery k "naozajstným" odborníkom. Rodičom možno chýba jednoduchá príručka, z ktorej by sa dozvedeli, ešte pred narodením dieťaťa, prečo je očkovanie dôležité, čo očkovanie v organizme spôsobí, čo kedy, proti čomu a prečo a kedy je treba očkovať. Rodičia by sa mali dozvedieť aj to, ako deti očkovanie znášajú, aj aké môže priniesť komplikácie (s rizikom je spojený aj odvoz dieťaťa autom do škôlky). A tiež by sa dozvedeli, aké riziká prináša jeho absencia – štatistické údaje o počte ochorení a o detskej úmrtnosti pred zavedením očkovania sú určite odborníkom dobre známe, poznajú ich aj rodičia?

Nie som odborník na očkovanie, ale som rád, že všetky moje vnúčatá ho absolvovali.

Zuzana Kaňuchová

astronómka, Astronomický ústav SAV

Boli časy, keď sa kvôli nedostatku informácií myslelo, že Zem je plochá, že sa zlato dá vyrobiť, a že nápoj lásky prinúti sa zamilovať. Potom boli časy, keď sa informácie neprijali a vedci sa trestali, upaľovali a knihy sa zakazovali. O pár storočí neskôr sa zas informácie určené pre verejnosť cielene selektovali a tým sa stali účinným nástrojom na manipuláciu a dosiahnutie politických či ekonomických cieľov.

Súvisiaci článok Proti HPV by mohla účinkovať už prvá dávka vakcíny Čítajte 

Dnes sú informácie dostupné (u nás) každému, dávajú možnosť slobodného rozhodnutia. To je nepochybne veľký posun vpred, avšak, myslím si, že spoliehať sa len na seba a vlastné názory v oblastiach, v ktorých mám chabé vedomosti, či skúsenosti je dosť nebezpečné.

Myslím si, že stúpajúci počet neočkovaných deti je výsledkom v tej či onej miere rôznych faktorov. Niektorí rodičia nie sú dostatočne a hlavne pravdivo informovaní, iní informácie skrátka neprijmú za pravdivé, alebo ich považujú za manipuláciu farmaceutického priemyslu, štátu, alebo ktovie koho. Ďalší sa nechajú zmanipulovať podsunutými strach-navodzujúcimi polopravdami šíriacimi sa sociálnymi sieťami. V konečnom dôsledku sa v záplave protichodných informácií skrátka nevedia zorientovať.

Juraj Gregáň

genetik

Očkovanie je jedna z metód, ktorá v mnohých prípadoch spoľahlivo funguje. Preto treba túto možnosť využiť a nechať sa zaočkovať tak, ako nám to odporučia lekári. Ja uvediem tri príčiny, ktoré vedú k tomu, že pribúdajú prípady nezaočkovaných ľudí.

Pre mnohých je jednoduchšie a pohodlnejšie nedať sa zaočkovať, pretože si myslia, že si tým ušetria čas aj peniaze. Potom je tu skupina ľudí, ktorí uveria tomu, že očkovanie je škodlivé, rizikové alebo nepotrebné a odmietnu sa dať
zaočkovať.

A tiež je veľa ľudí, ktorí o možnosti očkovania nie sú dostatočne informovaní. Vo všetkých troch prípadoch by pomohlo, keby si vedci a lekári našli čas a prezentovali svoj názor a vedecké argumenty rečou, ktorá je zrozumiteľná pre širokú verejnosť.

Daniela Ostatníková

Fyziologický ústav, Akademické centrum výskumu autizmu, Univerzita Komenského, Lekárska fakulta

Súčasna veda nepreukázala škodlivosť očkovania, resp. nepreukázala, že očkovanie spôsobuje neurovývinové poruchy ako napríklad autizmus. Ľudia však dnes viac dôverujú internetu a vyjadreniam laikov a menej dôverujú lekárom a vedecky podloženým informáciám. Prečo ? Zrejme pre princíp davovej psychózy, ktorú provokujú vyjadrenia na internete, kde môže svoj názor napísať hocikto. Vedecké skúmanie trvá dlho a jeho výsledky je potrebné opakovane verifikovať, kým sa poznatky potvrdia alebo vyvrátia. Internetové informácie sú dostupné rýchlo, sú neoveriteľné a ľudia majú tendenciu podliehať dojmu, že to, čo sa šíri z viacerých strán a opakovane a má prípadne aj citový náboj, je pravda. To platí nielen o informáciách o očkovaní ale aj o iných neoverených správach. Ak sa v médiách objaví text s bombastickou ale nepravdivou informáciou, je veľmi ťažké uviesť následne veci na správnu mieru, ospravdelnenie a opravu informácie už číta málokto.

Dôležité je hľadať hodnoverné zdroje, ktoré poskytujú vedecky overené informácie a používať vlastný rozum. Je pravda, že každé očkovanie vyvoláva v tele proces tvorby protilátok proti cudzorodým antigénom miikroorganizmov prítomným v očkovacích látkach, čo kladie zvýšené nároky na imunitný systém a predstavuje záťaž pre organizmus. Reakcia na očkovanie je individuálna a očkovanie niekedy môže mať aj nepriaznivé vedľajšie účinky.

Zdravie človeka sa nedá vyjadriť ako presné číslo, je to výsledok individuálne podmienených adaptačných mechanizmov na prostredie, v ktorom žijeme. A treba ešte pripomenúť, že očkovanie nemá len individuálny rozmer, netýka sa len jedného dieťaťa, ale má celospoločenský význam. Očkovanie je prevenciou proti šíreniu nákaz, ktoré môžu stáť život veľmi veľa detí. Keď má dieťa poruchy imunity, treba sa pri každom očkovaní poradiť s odborníkom a najmä očkovať dieťa, keď neprekonáva žiaden akútne ochorenie.

Ján Svoreň

astronóm, Astronomický ústav SAV

Očkovanie nielenže neškodí, ale v mnohých prípadoch by sa bez očkovania
nepodarilo zbaviť vysokoinfekčných chorôb. To, že pribúdajú prípady
nezaočkovaných ľudí, je len jeden z prejavov neúcty ku vzdelaniu a
vedomostiam. Hlavnou príčinou je chýbajúce všeobecné vzdelanie a kritické
myslenie, ktoré mnohým užívateľom sociálnych sietí znemožňuje oddeliť
pravdivé informácie od skreslených informácií alebo vyslovených nezmyslov.

Aby nedochádzalo k zneužívaniu kolektívnej imunity nezaočkovanými ľuďmi, je povinnosťou štátu vstúpiť do tohto procesu. Preto napríklad zavedenie
povinnosti mať absolvované povinné očkovania pred vstupom do materskej
škôlky považujem za dobré opatrenie. Zvrátiť však tento proces, aby nezaočovaných nepribúdalo, môže len široká osveta počas prípravy mladých ľudí na manželstvo a rodičovstvo.

Peter Szolcsányi

chemik, Fakulta chemickej a potravinárskej technológie STU v Bratislave

Pretože nemálo a stále viac ľudí verí klamstvám, nezmyslom a poverám
namiesto objektívnych dôkazov a overených faktov, čo je samozrejme úplne
absurdné...a že prečo je tomu tak, je už otázka na neurofyziológov,
behaviorálnych psychológov a klinických psychiatrov...

Michal Fečkan

matematik, Katedra matematickej analýzy a numerickej matematiky UK

Na túto otázku nemám jednoznačnú ani jednoduchú odpoveď, lebo som v tomto laik a aj preto, lebo ľudské rozhodovanie sa je komplikované. Myslím si, že tu ide na jednej strane o strach z choroby a na druhej strane o strach z dôsledkov očkovania. Teda pravda má aspoň dve tváre: Očkovanie zastavilo šírenie sa závažných ochorení, ale popritom malo aj negatívne vedľajšie účinky, ako každý liek. Ja ako aj členovia mojej rodiny sme boli očkovaní a nemali sme závažné problémy. Preto sa prikláňam k očkovaniu.

Ale neviem, ako by som sa zachoval, keby niekto z našej rodiny mal závažný zdravotný hendikep z očkovania. Napríklad také osýpky. Ja by som odporúčal očkovanie. Teda treba robiť osvetu zo strany štátu. Najprv urobiť poriadnu anketu a štatistiku, ktorá sa následne vyhodnotí a uverejnia sa výsledky. Tiež treba pravdivo informovať o výhodách ako aj o nevýhodách očkovania. Presvedčiť ľudí, že je lepšia prevencia ako liečenie. Potom treba apelovať na zodpovednosť jednotlivca k spoločnosti a okruhu ľudí, kde žije, že väčšina našich rozhodnutí má vplyv na ostatných, o ktorých ani netušíme.

Ľubomíra Tóthová

molekulárna biologička, Ústav molekulárnej biomedicíny, Lekárska fakulta

V dnešnej dobe máme dostupných príliš veľa informácií z rôznych zdrojov. Je potom problém ich nejakým spôsobom triediť, respektíve nájsť tie správne. A keďže ľudia majú radi senzácie, uveria aj takým informáciám, ktoré sa na pravde nezakladajú a žiaľ uplatnia ich aj v praxi.

V nedávnej minulosti sa bežný človek k nepravdivým alebo zavádzajúcim informáciám nedostal. Internet nebol dostupný a štandardné vydavateľstvá nepublikovali takéto dezinformácie. Bola to pravdepodobne veľmi okrajová záležitosť. Informačné zdroje boli teda prirodzene selektované už na úrovni publikovania. Paradoxne, tento obmedzený prístup k informáciám viedol k tomu, že takmer nikto nepochyboval o vedeckých dôkazoch.

Skutočnosť, že pribúda počet nezaočkovaných detí, má viacero príčin. Prispela k tomu aj štúdia z roku 1998 publikovaná v prestížnom vedeckom časopise, ktorá ukázala súvis medzi očkovaním a vznikom autizmu u detí. Postupy a závery štúdie boli nespočetne krát vyvrátené a autori boli celou vedeckou komunitou označení za podvodníkov. Napriek tomu sa spustila vlna nedôvery voči očkovaniu, ku ktorej pomohla dostupnosť internetu a rozšírenie už spomínaných (nepravdivých) informácií medzi laikov. Úlohou autorít (vedcov, lekárov, politikov) je vytrvalo brániť pravdu a odstraňovať škody napáchané a stále páchané autormi a šíriteľmi preukázaných neprávd a klamstiev.

Barbora Vlková

Ústav molekulárnej biomedicíny, Lekárska fakulta

To naozaj neviem, kedže veda ukázala a opakovane ukazuje, že očkovanie nielenže neškodí, ale jednoznačne pomáha. Štúdie, ktoré ukázali opak, boli sfalšované a nezopakovateľné. Problém je v tom, že nie vždy sme schopní čítať výsledky vedeckých a klinických štúdií, ani odhadnúť správnosť argumentov zástancov či odporcov očkovania. Máme priveľa informácií, nevieme z nich vybrať tie dôveryhodné, ale zároveň neveríme odborníkom a výsledkom je, že neočkovaním ohrozujeme seba, svoje deti aj okolie.

Zita Tokárová

Katedra Chémie, Fakulta prírodných vied UCM v Trnave

V dnešnej dobe ľudia podliehajú viacerým davovým psychózam. Fámy o škodlivosti očkovania sú jednou z nich. Treba si uvedomiť, že matky na materskej dovolenke sú svojim spôsobom vytrhnuté z reality a pohybujú sa kolektíve matiek, riešiacich problémy svojich ratolestí. To je všetko síce v poriadku, avšak anti-očkovacia kampaň vychádzajúca práve z komunity matiek je mimoriadne agresívna.

Súvisiaci článok Antibiotiká a vakcíny znížili úmrtnosť. Ktoré technológie zmenili svet Čítajte 

Sama som matkou dvoch malých detí a napriek tomu, že na veci mám racionálny názor, pri prvorodenom synovi som sa diskusií ohľadom očkovania sama zúčastnila a nemala som ďaleko k jeho odmietnutiu, dokonca som sa sama stala terčom útoku nielen za názory v prospech očkovania ale aj za konkrétny stav, že moje dieťa je očkované. V tom čase však skúsenosti a zdravý rozum pediatričky zabezpečili, že dieťa je riadne zaočkované a pri druhorodenom synovi sme sa diskusiám o očkovaní vôbec nezaoberali.

Problém z môjho pohľadu je dvojaký, matka sa ocitne v spoločnosti propagátoriek neočkovania, vystraší sa a dieťa nezaočkuje. Druhý problém nastáva, ak matka aj chce svoje dieťa zaočkovať, ale aby sa nestalo outsiderom skupiny propagujúcej neočkovanie, podvolí sa a opäť dieťa ostane nezaočkované.

V oboch prípadoch však ide len o dôsledok nevhodnej antiočkovacej kampane propagujúcej očkovanie mimoriadne laicky ale efektívne so zámerom osloviť konkrétnu skupinu ľudí - matiek - spôsobom, že na očkovacích látkach zarábajú len farmaceutické koncerny, očkovanie spôsobuje o.i. diabetes, autizmus, bez prečítania si jedinej vedeckej diskusie, ktorá zväčša začína definíciou vakcíny a tá znie viacmenej takto: "Očkovacia látka aktivizuje imunitu voči niektorým typom chorôb (v našich krajoch napr. pneumokokovým invazívnym ochoreniam, tetanu, detskej obrne, rubeole…). Vakcína je zvyčajne proteínovej povahy s obsahom účinnej látky, ktorá napodobuje ochorenie len v takej koncentrácii, aby sa naštartoval imunitný system alebo oslabenú formu mikroorganizmu" Je však dôležité pripomenúť, že zaočkovať sa smie len zdravé dieťa, aby sa predišlo vedľajším účinkom, tak, ako aj u bežných liekov.

Martina Ribar Hestericová

chemička, spoločnosť Lonza Drug Product Services vo Švajčiarsku, oddelenie forenznej chémie

Posledných pár rokov získava na popularite trend neveriť inštitúciám, či už ide o vládu, farmaceutické spoločnosti či vedu. Asi málokto má chuť a čas overovať si informácie na vlastnú päsť vo vedeckých žurnáloch, v ceste často stojí aj paywall (nutnosť platiť za prístup k týmto vedeckým publikáciám).

Zložitý prístup k týmto infomáciám má za následok niekoľko efektov – ľudia navštívia webstránky prístupné zdarma, rôzne fóra a portály vytvorené šarlatánmi. Bohužiaľ, ľudia hlásajúci bludy kričia na interne najhlasnejšie, k ich názorom je preto pomerne jednoduché dopátrať sa.

Ďalším dôvodom môže byť paradoxne aj samotná vysoká efektivita očkovania. Vakcinácia je natoľko účinná, že si dnes už poriadne ani nevieme predstaviť, aké je to ochorieť na tetanus, pravé kiahne či ružienku. V očiach pacientov sa preto možné vedľajšie efekty očkovania môžu zdať horšie ako samotné ochorenie a to aj napriek tomu, že opak je pravdou.

Riešenie tejto situácie nie je nemožné. V prvom rade bude u ľudí potrebné opäť vzbudiť dôveru v lekárov, zdravotníctvo a vedcov. Táto úloha nie je jednoduchá, no ak širokú verejnosť naučíme zachádzať so sociálnymi sieťami zodpovednejšie a vysvetlíme im, že nie všetko na internete je automaticky pravda, pôjde to jednoduchšie. Samotní vedci môžu tiež vyvinúť iniciatívu a skúsiť ísť cestou science communication - vysvetľovať vedu zrozumiteľne a dostupne pre celú verejnosť, napríklad aj prostredníctvom samotných sociálnych sietí.

Marek Husárik

astronóm, Astronomický ústav SAV

Moja odpoveď na otázku je, že veľkú rolu v tomto zohráva internet, pomocou ktorého šíria kadejakí mudrci, šarlatáni a pavedci neskutočné množstvo klamstiev, hoaxov, bludov, dezinformácií a poloprávd. Napomáhajú im hlavne sociálne siete, cez ktoré je ľahké a účinné zdieľať nielen vlastné texty, obrázky, ale hlavne videá a blogy iných im podobných. Tu majú možnosť ponúkať aj svoje zaručené rady a výrobky, ktoré zázračne fungujú a nestoja ani veľa.

Občas sa títo ľudia odvolávajú na seriózne vedecké štúdie, ale podľa potreby si z nich vytiahnu len to, čo práve vyhovuje ich presvedčeniu a tvrdeniam. Tak aj vznikla a šíri sa antivakcinačná propaganda, ktorej jadrom je Wakefieldova mylná štúdia, podľa ktorej existuje spojitosť medzi očkovaním detí a autizmom. Ukázalo sa, že to bol podvod. Napriek tomu tu odpor voči očkovaniu zostal.

Antivaxeri najnovšie šíria nepodložené domnienky o nežiadúcich reakciách vakcín, o vzniku cukrovky, demencie, depresií a epilepsie a iných chorôb. Cieľom je pravdepodobne vyvolať strach, obavy a neistotu u ľudí (potenciálnych obetí), ktorí veria len jednému zdroju informácií, a neoverujú si fakty z iných, najmä odborných strán. Títo sú potom vhodnými kandidátmi na obchod a predražené liečenie kryštálmi, vôňami, placebom a odriekavaním magických formuliek.

Tiež si myslím, že istú rolu tu hrá aj predstava "byť in". Ak nejaká celebrita praktizuje antivakcinačnú ideológiu, prečo by to malo byť zlé? O pozitívnych skúsenostiach píše predsa vo svojich blogoch, má tisíce lajkov, zdieľaní a robí to predsa ďalších desaťtisíc ľudí, tak potom nie je problém. Nebude predsa ovca vo veľkom stáde, ktoré sa dobrovoľne vystavuje testovaniu vakcín a radšej zvolí inú cestu neuvedomujúc si riziká pre seba a svoje deti. A takisto pre svoje okolie. Vlastne len preto, lebo je to dnes moderné. Vďaka antivaxerom tu máme opäť osýpky. Antivakcinačná propaganda sa tak stáva oveľa väčšou hrozbou pre zdravie civilizácie než kedysi stredoveké choroby a epidémie.