SME
Pondelok, 23. september, 2019 | Meniny má Zdenka
50. VÝROČIE APOLLO 11

Anketa so slovenskými vedcami: Aký je odkaz misií Apollo?

Čo si myslia vedci zo Slovenska.

Druhý astronaut z misie Apollo 11 Buzz Aldrin na povrchu Mesiaca.Druhý astronaut z misie Apollo 11 Buzz Aldrin na povrchu Mesiaca.(Zdroj: NASA)
Článok pokračuje pod video reklamou

Tento článok si môžete prečítať vďaka ESET Science Award, oceneniu Nadácie ESET, ktoré podporuje výnimočnú vedu na Slovensku.

Denník SME bude pravidelne oslovovať panel zložený z niekoľkých desiatok vedcov, výskumníkov a inovátorov zo Slovenska.

Vedcov sa pýtame na názor na rôzne spoločenské či kultúrne otázky.

Požiadali sme ich o odpovede písané ako názor na tému a ich odpovede zverejňujeme v plnom znení.

Účastníci panelu môžu a nemusia na konkrétnu otázku odpovedať. Zloženie účastníkov ankety sa preto môže pri každej otázke mierne meniť. Odpovede na otázky by mali vychádzať približne dva razy za mesiac.

Vedci odpovedajú na otázku:

Aké je hlavné posolstvo misií Apollo pre ľudstvo? Mali by sme sa na Mesiac znova vrátiť?

Ján Baláž, vesmírny konštruktér, Ústav experimentálnej fyziky SAV

Misiu Apollo vnímam v dvoch rovinách, tá prvá sa spája s vtedajšími vesmírnymi pretekmi medzi USA a Sovietskym zväzom, keď sa USA cítili v defenzíve po lete Sputnika-1 a neskôr aj Gagarina a potrebovali dokázať sebe aj celému svetu, že oni vo vesmíre teda druhé husle hrať nebudú.

A toto si vyžadovalo skutočne nevídaný počin, ktorý mal demonštrovať veľkú ekonomickú silu USA, technologickú vyspelosť, schopnosť a ochotu mobilizovať veľké prostriedky na dosiahnutie neobyčajne ambiciózneho cieľa.

Súvisiaci článok NASA chcela ísť na Mars už v roku 1983. Aké sú vízie vesmírnych pretekov? Čítajte 

Bola to veľká a inšpiratívna investícia do národného povedomia a sebavedomia a osobne som presvedčený, že sa im veľmi vyplatila.

Druhá rovina odhliada od politických aspektov a spája sa mi s výrokom otca kozmonautiky Ciolkovského: “Zem je kolíska ľudstva, no nemožno večne žiť iba v kolíske” a samozrejme aj Armstrongovho výroku: “Toto je malý krok pre človeka a veľký skok pre ľudstvo”.

Takže sme sa ako civilizácia obývajúca planétu Zem niekam veľmi významne posunuli. Ľudstvo sa na Mesiac samozrejme vráti, tento proces je nezastaviteľný, je to len otázka času a financií.

Peter Szolcsányi, Fakulta chemickej a potravinárskej technológie STU v Bratislave

Ich posolstvo je obrovské. Nielenže sa po prvýkrát v histórií ľudstva dostal človek na iné vesmírne teleso, ale zároveň sa z neho aj živý a zdravý vrátil domov na Zem.

A to je famózny precedens, ktorý otvoril pomyselné dvere nielen osídľovaniu Mesiaca, ale aj najbližších planét potenciálne vhodných na život v budúcnosti. A Mars je asi najhorúcejším kandidátom na ďalšie fascinujúce pristátie človeka.

Samuel Kováčik, Vedátor_sk

Hlavné posolstvo, neviem či pre ľudstvo, no pre mňa určite, je toto: svet, respektíve vesmír, je oveľa väčší, než bežne vnímame a hranica, ktorá nás od neho delí, nie je tak neprekonateľná, ako sa bežne zdá. Ľudstvo dokáže posúvať hranice svojich možnosti, ak sa naozaj snaží.

Myslím, že na Mesiac by sme sa mali vrátiť – keď nič iné, je to dobrý tréning pre cestu na susedné planéty.

Áno, stojí to veľa peňazí, ale tie peniaze rakety nenesú so sebou do vesmíru, zostanú tu dole, rozdelené medzi inžinierky, konštruktérov, vedkyne či upratovačov, ktorí sa na celom projekte podieľajú. To, že z toho bežne vzíde veľa technológií, ktoré sa neskôr uplatnia aj v bežnom živote, je tiež veľmi príjemný bonus.

Iveta Vasková, dekanka Fakulta materiálov, metalurgie a recyklácie, TUKE

Hlavným posolstvom misií na Mesiac je to, že človek dokázal svojím umom, vytrvalosťou a prostredníctvom technológií „ opustiť “ Zem , úspešne pristáť na Mesiaci a v budúcnosti aj vybudovať základne mimo našej planéty, na ktorých sa bude dať prežiť.

Celkom určite sa k týmto misiám budeme vracať, pretože je to jediná možnosť, ako môže ľudstvo v budúcnosti prežiť ďalej, zdokonaliť sa v myslení a v technológiách, postupne sa dostať zo Zeme a z Mesiaca na ďalšie planéty.

Až nakoniec opustí slnečnú sústavu a kolonizuje ďalšie hviezdy, pretože životnosť slnečnej sústavy je obmedzená a dovtedy sa musí ľudstvo naučiť novému a pokúsiť sa kolonizovať nové svety a tak si zachovať možnosť prežitia.

Martin Odler, Český egyptologický ústav FF UK; Nadácia Aigyptos

Hlavné posolstvo je, že ľudské spoločnosti dokážu aj veci, ktoré si predchádzajúce generácie iba vysnívali.

Ľudia majú rovnaké duševné schopnosti určite už od mladšej doby kamennej; zlepšujú sa však technológie a vynálezy – cesta na Mesiac by bola nemožná bez predchádzajúcich znalostí a aj napríklad bez vedeckého rozvoja počas druhej svetovej vojny.

Súvisiaci článok Presviedčal Putina, aby šiel do vesmíru. Ako si astronauti pamätajú dni mimo Zeme Čítajte 

Väčšina Američanov, dokonca ani amerických vedcov, nesúhlasila s projektom a jeho finančnou náročnosťou, pripadal im zbytočný, sociológ Amitai Etzioni dokonca prirovnal let na Mesiac k "nezmyselnosti" stavania pyramíd.

Pritom stavba pyramíd vo svojej dobe, takisto ako projekt Apollo v 20. storočí, mali pre konkrétnu spoločnosť, hoci nie celú, zmysel a prispeli k predtým netušenému rozvoju technológií a ľudskej spolupráce. Aj v oblasti skúmania dejín pokračuje projekt Apollo ako priekopnícky, nový web Apollo 11 in real time k 50. výročiu je perfektnou ukážkou digitalizácie a sprístupnenia existujúcich historických prameňov širokej verejnosti.

Na Mesiac by sa mali ľudia vrátiť, ak to bude vedecky opodstatnené, zatiaľ sa väčšinou ukázalo byť efektívnejšie skúmať vesmír pomocou sond pilotovaných zo zeme.

Marek Husárik, Astronomický ústav SAV

Hlavným posolstvom misií je samotná skutočnosť, že človek dokázal letieť do vesmíru a pristáť na vesmírnom telese, a to bez ujmy na zdraví. A to sa mu podarilo niekoľkokrát, aj s návratom späť na Zem.

Hoci to bolo len na Mesiac. Ten by sme mali chápať a využiť ako pomyselný krok ľudstva na uskutočnenie nového skoku k ďalším telesám v Slnečnej sústave. Podľa môjho názoru, Mesiac by sme nemali nechať odteraz nepovšimnutý, aj keď si to bude vyžadovať obrovské financie. Skúmalo ho viacero mesačných sond, ktoré ho nielen oblietali, alebo na ňom priamo pôsobili a pôsobia. Technológie na let a pristátie už ľudstvo má. Len ich teraz vylepšovať. Určite sa podarí objaviť nové metódy, nástroje, materiály.

Mesiac má mnoho čo ponúknuť. V prvom rade, je to najbližšie nebeské teleso, vzdialené zhruba 384-tisíc kilometrov, odkiaľ by signál vyslaný a odrazený riadiace stredisko prijalo s iba 2,5-sekundovou pauzou. S astronautmi alebo neskôr s obyvateľmi základne (alebo základní) by sa dalo komunikovať prakticky v reálnom čase.

V prípade problémov by pomoc priletela rýchlejšie než na Mars. V ďalšom rade sa už nejaký čas hovorí o budovaní trvalejších základní na Mesiaci, kde by sa uskutočňoval výskum v najrôznejších formách (fyzikálna, chemická, biologická). Mesiac by tiež do istej miery mohol poslúžiť ako primeraná vzorka pri výskume asteroidov, o ktorých sa viac a viac uvažuje ako o potenciálnych zdrojoch nerastných surovín. Takisto sa s Mesiacom počíta ako s prestupnou stanicou k iným telesám. A možno o niekoľko desaťročí(?) sa Mesiac stane dovolenkovým rezortom pre širší okruh záujemcov.

Podľa niektorých informácií, NASA by let na Mesiac chcela uskutočniť v roku 2024, ale s výrazne priškrteným rozpočtom to bude nerealizovateľné. Jedinou pomocou sú, zdá sa, komerčné firmy, ktoré už v oblasti letu na Mesiac urobili kus roboty. Inou alternatívou by bolo financovanie nie jednou krajinou, ale viacerými. Tu už nesmie ísť o prestíž a súťaž, kto bude prvý, ale o spoločné dielo, hodnoty a ciele celého ľudstva.

Ján Svoreň, Astronomický ústav SAV

Mesiac ako najbližšie teleso je prirodzený cieľ kozmického úsilia ľudstva.
Armstrongov výrok (či už dopredu pripravený alebo spontánny) vystihuje
podstatu. Bol to skutočne veľký skok pre ľudstvo. Ukázalo sa, že ak sa
ľudstvo na niečo sústredí, dokáže dosiahnuť aj veľké ciele.

Ale dôležité to nebolo len realizáciou špičkových technológií. Minimálne
tak dôležitá pre ďalší vývoj ľudstva je získaná fotografia Zeme. Malá
modrá planéta vznášajúca sa v priestore evokuje pocit spolupatričnosti
všetkých ľudí za osud nášho spoločného domova.

Dnes v ére boja proti prebiehajúcej klimatickej zmene ju treba neustále pripomínať a nedovoliť pochybovačom, aby sme sa dostali do fázy, z ktorej už nebude návratu.

Na Mesiac sa treba vrátiť. Podľa súčasných plánov americkej vlády sa majú
Američania vrátiť na Mesiac do roku 2024. NASA výzvu prijala, aj keď je
možné, že let sa zrealizuje s raketou niektorej zo súkromných spoločností.
Je to určite dobrá správa.

Bez základne na Mesiaci sa o letoch k najbližšiemu vesmírnemu cieľu, ktorým je bezpochyby planéta Mars, nedá ani uvažovať.

Michaela Bačíková, Katedra počítačov a informatiky FEI TU Košice

Misia Apollo bola jedným z veľkých míľnikov vesmírneho výskumu. Podporila nadšenie ľudí pre vesmírny výskum a odštartovala množstvo ďalších pilotovaných či nepilotovaných letov do vesmíru.

Či by sme sa mali vrátiť na Mesiac? Podľa toho, za akým cieľom, no v tomto som veľmi skeptická. Je cieľom vyťažiť nerastné suroviny? Kým nenájdeme efektívnejší spôsob dopravy, je to zbytočné, na dopravu minieme viac, ako by sme na Mesiaci vyťažili.

Založiť novú kolóniu? Veď ani tu na Zemi sa nám to nedarí bez toho, aby sme neničili svoje vlastné životné prostredie. Prečo by sa nám to malo dariť na Mesiaci? Začnime s tým radšej tu doma. Robiť výskum?

Iste, no kto by taký výskum podporil, s akým cieľom? No nikdy nehovor nikdy. Nezastavila nás ani radiácia, tak prečo nie? Mám však skôr pocit, že v budúcnosti bude pokračovať trend vesmírnych letov sústredených skôr na výskum (napr. na Marse), komerčné lety a lety na údržbu a ďalšie budovanie existujúcej vesmírnej technologickej infraštruktúry.

Michal Fečkan, Katedra matematickej analýzy a numerickej matematiky UK

Misie Apollo na Mesiac, ale aj ostatné vyslania, potvrdili, že sme schopní sa technicky dopraviť aj mimo našu Zem. Škoda, že sa nepokračovalo s týmito misiami, lebo dnes by sme už asi mali kolónie alebo osady na Mesiaci s pravidelnými letmi.

To by malo veľký impulz pre rozvoj vedy, techniky a priemyslu. Tiež by to bolo nútilo národy a štáty viac spolupracovať, keďže by to bolo finančne náročné.

Preto by sme sa mali vrátiť na Mesiac. Stratili sme už dlhý čas a my sa potrebujeme dostať mimo našej planéty, jednak pre našu zvedavosť a jednak pre nové objavy, ktoré takto strácame. Potom by to prospelo aj ku konjunktúre priemyslu a tým aj spoločnosti. Vytvoria sa nové pracovné miesta, vedné odbory a odvetvia priemyslu. Teraz si to ani nevieme predstaviť, že aká je to šanca pre ľudstvo. Len keď urobíme ďalšie kroky do neznáma, vtedy sa nám otvoria nové obzory.

Peter Celec, lekár a vedec, Lekárska fakulta UK v Bratislave

Dostať sa na Mesiac a naspäť - veď to je typický príklad základného výskumu s minimálnym praktickým dosahom. Pritom to bol zrejme najdrahší vedecký projekt vôbec a podpora obyvateľstva bola skoro bezpodmienečná. Prečo? Lebo sme si museli dokázať, že na to ako ľudstvo máme, respektíve USA na to majú. To by sa asi do formulárov našich grantových agentúr písalo ťažko...

Súvisiaci článok Kennedy sa toho nedožil. Ako vyzerala misia na Mesiac? (foto) Čítajte 

Súťaženie vo vesmíre, podobne ako v športe je jednou z najlepších a najúčinnejších foriem prevencie vojny.

Star Trek začína slávnym citátom o tom, že posádka išla tam, kde ešte nikto nebol. Na Mesiaci už ľudstvo bolo. Ak tam opäť pôjdeme, zrejme to bude len medzizastávka na ceste na Mars. Tam sme ešte neboli...

Nedávne dejiny rozdeľujeme podľa dôležitých míľnikov - pád Berlínského
múru, teroristický útok na dvojičky, zvolenie Donalda Trumpa, ale v
trochu vzdialenejšej budúcnosti budeme minulosť deliť na pred a po
pristáti človeka na Mesiaci, prípadne pred a po prečítaní ľudského
genómu. Odkaz týchto míľnikov bude mať určite dlhšiu trvanlivosť.

Martin Bačkor, fyziológ rastlín, Prírodovedecká fakulta UPJŠ v Košiciach

Ľudstvo bez pochybností prešlo v svojej evolúcii viacerými významnými míľnikmi. Len tak v rýchlosti mi napadá napríklad využitie ohňa, zrod odievania, bývania v jaskyniach, objav pluhu, spracovania kovov, objav čísla nula a jeho zavedenie do matematiky, heliocentrizmus, objav papiera a tlače naň, objav gravitácie, objav obehu krvi v ľudskom tele, parnej energie, elektrickej energie, bunky ako základnej stavebnej a funkčnej jednotky organizmov, telegrafu, fotografie, RTG žiarenia, telefónu, teórie relativity, teórie evolúcie, očkovania, DNA a proteínov, pasterizácie, antibiotík, tekutých kryštálov, monitoringu znečistenia životného prostredia (uvedomeniu si, že niekedy si svojimi „aktivitami“ aj škodíme), alebo NMR. A objav demokracie, ktorá je podľa Winstona Churchilla síce najhoršou formou spravovania vecí verejných, ale s výnimkou ostatných foriem vládnutia, o ktoré sa v histórii ľudstva niekto vôbec pokúšal.

Bez pochybností, pristátie ľudskej posádky na Mesiaci je jeden z najvýznamnejších míľnikov v dejinách našej civilizácie. Bez ohľadu na hodnotenie parametra pomeru ceny a výkonu. Však za ostatných päťdesiat rokov od pristátia ľudí na Mesiaci politici a iní funkcionári na našej planéte určite rozkradli ďaleko viac financií, než stál tento projekt. Misia Apollo 11 by mala byť veľkou inšpiráciou pre vedcov súčasnosti, ako aj ostatných ľudí, ktorí stále dokážu snívať a poháňať „karavánu ľudstva“ stále dopredu, napriek nedohľadnému cieľu.

Michaela Musilová, hosťujúca profesorka na ÚRK, FEI STU

Hlavné posolstvo Apollo misií pre ľudstvo by sa dalo v krátkosti zosumarizovať tak, že keď ľudia veľmi chcú niečo dokázať, tak sa im to môže úspešne podariť.

Treba na veľakrát peniaze aj politickú podporu, ale najdôležitejšia je vôľa. NASA dokázala dostať ľudí na Mesiac pred 50. rokmi aj keď technológie vtedy boli na úplne inej úrovni než tá, na ktorej sme teraz. Šikovní vedci, inžinieri a manažéri vedeli skvelo spolupracovať a dosiahnuť jeden z najväčších úspechov v ľudskej histórii.

Súvisiaci článok S misiami na Mesiac sa roztrhlo vrece, krajiny sa opäť pretekajú vo vesmíre Čítajte 

Je načase sa znova vrátiť na Mesiac, ale tentokrát to spraviť na udržateľnej úrovni. To znamená, postupne tam postaviť základne na dlhodobý ľudský pobyt vo vesmíre.

Vrátiť sa na Mesiac a postaviť tam základňu by bola aj úžasná možnosť otestovať všetko spojené s vybudovaním základne na inom planetárnom telese: rakety potrebné na prepravu tam, skafandre, budovanie stavieb použitím miestnych zdrojov, jedlo pre astronautov a množstvo iných technológií a vedeckých experimentov.

Na Mesiaci sme už boli a je veľmi blízko k Zemi na vesmírne pomery. Preto je omnoho jednoduchšie sa tam vrátiť, postaviť základňu a až potom sa pokúsiť o omnoho náročnejšiu misiu ísť na Mars. Mesiac môže byť aj zdrojom rôznych surovín pre Zem a ako pri väčšine vesmírneho výskumu, množstvo technológií vyvinutých pre vesmírne misie sa používa pravidelne na Zemi. Medzi to patria IT a satelitné technológie, ktoré používame každý deň, ako aj technológie v zdravotníctve, hasičstve a vo veľa ďalších oblastiach bežného života.

Daniel Reitzner, Fyzikálny ústav SAV

Všetky pristátia na Mesiaci sa uskutočnili pred polstoročím v rozmedzí štyroch rokov. Je nesmierne smutné, že sme sa odvtedy za nízku obežnú dráhu Zeme nedostali.

Príčina týchto misií - studená vojna - pominula, a misie boli zastavené. Nadčasový odkaz misií Apollo, že ľudstvo sa vie vzoprieť k veľkým činom, prekonávať postupne svoje hranice a pretavovať sny v realitu, bol tak na dlhé desaťročia pozastavený. Počas rokov po misiách Apollo však lety do vesmíru ukázali aj niečo iné - schopnosť spolupráce medzi odvekými rivalmi. Aj tento pokrok sa však dostal postupne do útlmu.

S veľkou radosťou tak vítam nové "vesmírne preteky," ktoré už nie sú len o ukazovaní sily, ale sú aj o tom, aký odkaz misie Apollo načrtli. Astronauti svorne tvrdia, že pohľad na Zem zhora ich zmenil, že nie sú viditeľné žiadne krajiny, je len jedna Zem, ktorú máme.

Pevne verím, že aj napriek dlhej odmlke sa nám podarí opäť rozbehnúť našu expanziu a zmeniť tieto slová v niečo uchopiteľné, v prínos nielen po vedeckej a technickej stránke (nové technológie), ale aj po spoločenskej (spolupráca veľkých krajín).

Expanzia z dlhodobého pohľadu bude mať aj ďalší pozitívny dôsledok: Vymanením sa z tenkej škrupinky Zeme, v rámci ktorej existujeme, prispejeme k zvýšeniu šancí, že ľudstvo pretrvá. Upnúť sa len na povrch Zeme je totiž z dlhodobého hľadiska veľmi riskantné, a tým nemyslím len dopad asteroidu, ale tiež ohrozenie sami sebou, od jadrového vyhubenia až po pomalé zmeny v klíme až do bodu, kedy nebude návratu.

Tento článok si môžete prečítať vďaka ESET Science Award, oceneniu Nadácie ESET, ktoré podporuje výnimočnú vedu na Slovensku.

Najčítanejšie na SME Tech

Inzercia - Tlačové správy

  1. Polianky pri Trnave lákajú na výhodné uvádzacie ceny
  2. Zmení sa nábrežie Dunaja v Bratislave? Odpovedia hostia na fóre
  3. Čo potrebujete vedieť pred kúpou tepelného čerpadla?
  4. K športovým hodinkám sa dá teraz dostať výhodnejšie
  5. Ako sa zrodila pýcha tokajskej oblasti - Chateau GRAND BARI
  6. Laci Strike: Kotrmelec je pre veľa detí už neuveriteľné umenie
  7. Aj verejnosť si vyberá svojho Učiteľ Slovenska
  8. Púštne kráľovstvo: Prečo by ste mali navštíviť Jordánsko?
  9. Známe i menej známe tváre nechcú inú zdravotnú poisťovňu
  10. Bývate často chorý? Odmerajte si vlhkosť vzduchu
  1. Superpočítač od Atosu prekonáva rekordy vo výkone
  2. K športovým hodinkám sa dá teraz dostať výhodnejšie
  3. Ako sa zrodila pýcha tokajskej oblasti - Chateau GRAND BARI
  4. Čo potrebujete vedieť pred kúpou tepelného čerpadla?
  5. Polianky pri Trnave lákajú na výhodné uvádzacie ceny
  6. Zmení sa nábrežie Dunaja v Bratislave? Odpovedia hostia na fóre
  7. Moderné technológie do škôl patria
  8. Laci Strike: Kotrmelec je pre veľa detí už neuveriteľné umenie
  9. Nový Focus ST - exkluzívne vo Ford POP Up Store
  10. Aj verejnosť si vyberá svojho Učiteľ Slovenska
  1. Bývate často chorý? Odmerajte si vlhkosť vzduchu 14 305
  2. Známe i menej známe tváre nechcú inú zdravotnú poisťovňu 10 881
  3. Kupujete si SUV do mesta? Oplatí sa benzín, diesel alebo hybrid? 9 876
  4. Na hrúbke záleží. Aj dva centimetre rozhodujú 9 745
  5. Púštne kráľovstvo: Prečo by ste mali navštíviť Jordánsko? 9 103
  6. Vyberte si dovolenku na Silvestra už teraz 6 483
  7. Vyhrajte cestu okolo sveta 5 587
  8. Afrika, Ázia a Karibik: Exotické plavby s letenkou a sprievodcom 5 324
  9. Revolučný Volkswagen ID.3 naživo z Frankfurtu! 5 274
  10. SEAT vyriešil problém s bezpečnosťou bezkľúčového prístupu 4 691

Téma: Vesmír


Článok je zaradený aj do ďalších tém Mesiac, Astronómia, Misie Apollo, ESET Science Award, Apollo 11

Hlavné správy zo Sme.sk

Dizajnérka a vizuálna kritička Lenka Hámošová
AUTORSKÁ STRANA SAMUELA MARCA

Prečo si Matovič zaslúži 5,01 percenta (píše Samo Marec)

Nemusíte ho mať radi, ale bez neho to asi nepôjde.

Igor Matovič.
Peter Sagan.