BRATISLAVA. Prijímate ich z balenej vody, piva, soli či morských mäkkýšov. Mikroplasty sa bohužiaľ stali bežnou súčasťou jedálnička dnešných ľudí.
Za týždeň zje bežný človek v priemere dvetisíc mikročastíc plastov . Dokopy vážia päť gramov, rovnakú hmotnosť má napríklad kreditná karta.
Za mesiac ich ľudia zjedia 21 gramov a ročne skonzumujú aj štvrť kila mikroplastov, ukazuje analýza štúdie vedcov z austrálskej univerzity v Newcastle, ktorú vypracovali pre Svetový fond na ochranu prírody (WWF).
Mikroplasty sú plasty s dĺžkou menšou ako 5 milimetrov. Do prírody sa dostávajú z rôznych zdrojov, napríklad z kozmetiky, oblečenia či pri priemyselných procesoch.
Vedci v rámci štúdie sledovali, akou cestou a v akých množstvách sa mikroplasty dostávajú do ľudského tela. Vychádzali z analýzy viac ako 50 rozličných štúdií.
Do ľudského tela sa plasty dostávajú najmä z vody (z kohútika aj z balenej vody), ďalej z piva, soli či morských mäkkýšov.
Rozložiteľná taška sa nerozpadla po troch rokoch v pôde. Uniesla nákup Čítajte Drobné častice plastov môžu ľudia aj vdýchnuť. Deje sa tak nielen vo voľnej prírode, ale aj v interiéri, kde sú mikroplasty súčasťou prachu.
Správa o prítomnosti plastov v ľudskom tele vznikla ako súčasť kampane Koniec plastom v prírode. WWF v rámci nej žiada politických lídrov na celom svete, aby prijali dohodu s cieľom znížiť množstvo plastového odpadu v prírode.
Ročne vo voľnej prírode pribudne približne sto miliónov ton plastov.
"Čelíme plastovej kríze a svet potrebuje spojiť sily pri jej riešení. Okamžite konať musia nielen vlády, ale i firmy - producenti plastov a konzumenti," vysvetľuje v tlačovej správe riaditeľ WWF International Marco Lambertini.
