BRATISLAVA. Pred viac ako piatimi mesiacmi dosiahla sonda New Horizons významný rekord. Preskúmala doteraz najvzdialenejší vesmírny objekt - MU69, prezývaný aj Ultima Thule.
Z údajov teraz vedci zostavili profil telesa, ktoré sa nachádza za obežnou dráhou Neptúna.
Prvé vedecké výsledky z novoročného preletu uverejnili v prestížnom časopise Science.
Nezrazili sa, jemne splynuli
Ultima Thule sa nachádza približne 6,4 miliardy kilometrov od Zeme v Kuiperovom páse, ktorý pozostáva z mnohých malých ľadových vesmírnych telies a zvyškov zo vzniku slnečnej sústavy.
Okolo telesa obletela sonda New Horizons 1. januára 2019 a preskúmala tak doteraz najvzdialenejší objekt. Zároveň išlo o prvý prieskum dobre zachovaného planetezimálu - pozostatku z čias vzniku planét.
Teleso Ultima Thule
- Vzniklo spojením dvoch telies.
- Má dĺžku približne 36 kilometrov.
- Okolo svojej osi sa otočí približne každých 16 hodín.
- Má červenú farbu.
- Na povrchu Ultima Thule našli stopy po metanole, vodnom ľade a organických molekulách. Zložením sa výrazne líši od iných ľadových objektov, ktoré skúmali vesmírne lode.
"Pozeráme sa na veľmi dobre zachované pozostatky dávnej minulosti," povedal pre NASA hlavný výskumník misie New Horizons Alan Stern. "Niet pochýb, že objavy o Ultima Thule posunú teórie o formovaní slnečnej sústavy."
Už prvé záber zo sondy ukázali, že vzdialený objekt má zvláštny tvar. Vznikol spojením dvoch objektov a preto svojou stavbou pripomína jednoduchého snehuliaka.
Dokopy majú spojené objekty dĺžku 36 kilometrov. Väčšia a takmer ploská časť sa nazýva Ultime, menšia Thule má okrúhlejší tvar. Spojené sú v mieste, ktoré vedci prezývajú krk.
Nezvyčajný tvar telesa zrejme vznikol pred miliardami rokov, keď sa vedľa seba vytvorili dva objekty a začali sa navzájom obiehať. Ich následné spojenie zrejme nebolo ničivým nárazom ale skôr "jemným" splynutím.
Atmosféru ani prstence nenašli
Už vo februári pracovníci misie prezradili, že na povrchu Ultima Thule videli nezvyčajné útvary.
Teraz upresnili, že na povrchu vzdialeného telesa sa striedajú tmavé a svetlé oblasti, ktoré naznačujú prítomnosť kopcov, kráterov či jám.
Vesmírna palacinka má útvary, ktoré vedci nikdy nevideli Čítajte Najväčšia preliačina je široká osem kilometrov a dostala prezývku kráter Maryland. Zrejme vznikla pri zrážke s iným telesom.
Ostatné menšie jamy však pravdepodobne nie sú krátermi, ale skôr prepadliskami materiálu z povrchu do hĺbky.
Naznačuje to, že zrážky v Kuiperovom páse - ktorý pozostáva z mnohých malých objektov - nie sú veľmi časté. Nedostatok kráterov tiež napovedá, že v páse je málo telies s priemerom menším ako kilometer.
V okolí telesa už pracovníci misie nevideli nič nezvyčajné.
"Okolo MU69 nie je žiadny dôkaz o satelitoch, prstencoch či atmosfére," píšu autori štúdie pod vedením Alana Sterna v závere svojich zistení.
Aj keď New Horizons už dávno nie je pri Ultima Thule, dáta z preletu bude na Zem zasielať až do roku 2020.
Sonda momentálne vniká hlbšie do Kuiperovho pásu a je vo vzdialenosti 6,6 miliardy kilometrov od Zeme. Z diaľky skúma ďalšie objekty v páse.
