V pondelok udelili titul Vedec roka slovenskému chemikovi VLADIMÍROVI ZELEŇÁKOVI z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach.
Vo svojej vedeckej práci sa venuje nanopórovitým materiálom, ktoré by mohli pomáhať pri znižovaní emisií, ale aj pri cielenom podávaní liečiv pacientom.
Získali ste ocenenie Vedec roka 2018. Považujete minulý rok za najlepší vo svojej kariére?
"V práci vedca to nie je tak, že sa jeden rok niečo podarí. Musíme stavať na výsledkoch postupne a budovať znalosti. V určitý moment sa to všetko nazbiera a prácu vedca si všimnú aj iní ľudia. Takže minulý rok nebol najlepší či najúspešnejší, ale zúročil som vedomosti z celej kariéry."
Moderný človek nikdy nedýchal vzduch, aký je dnes Čítajte Prekvapilo vás, že ste získali ocenenie?
"Uchádzal som sa oň po prvýkrát, a preto som nemal veľké očakávania. Veľmi príjemne a milo ma ocenenie prekvapilo."
Jedna z vašich najúspešnejších prác sa venuje výskumu nového spôsobu zachytávania oxidu uhličitého, skleníkového plynu. Tento víkend ohlásili vedci na Havaji, že namerali jeho koncentráciu vyššiu ako 415 čiastočiek na milión molekúl vzduchu. To je doterajšie maximum. Bude ľudstvo schopné znížiť hladiny oxidu uhličitého v atmosfére?
"Činností, ktoré prispievajú k zvyšovaniu skleníkových plynov je mnoho. Jednou z nich je priemyselná činnosť a teda spaľovanie fosílnych palív v tepelných elektrárniach. Práve v tejto oblasti sa vyvíjajú technológie na zachytávanie a uskladňovanie oxidu uhličitého.
Technológie už sú pripravené na použitie a v zahraničí už fungujú pilotné programy. Kľúčové je, aby sa znížili ekonomické náklady na jeho zachytenie a separáciu. To nás v súčasnosti limituje."
Prečo je zachytávanie oxidu uhličitého drahé?
"Ide o drahé materiály, ktoré sa používajú na zachytávanie. Druhá vec je samotný proces. Na zachytávanie sa môže využívať napríklad minerál zeolit. Býva umiestnený vo veľkých zásobníkoch a po zachytení oxidu uhličitého, ho musíme zregenerovať, aby sa dal využiť opakovane.
