BRATISLAVA. Dnešný človek a jeho dávni predkovia nikdy nezažili ovzdušie, aké máme v súčasnosti.
Vrátia sa krokodíly do Arktídy? Čítajte Cez víkend totiž hladiny oxidu uhličitého v atmosfére Zeme prekročili historickú hranicu.
Havajské senzory namerali tento skleníkový plyn v koncentrácii 415,26 čiastočky na milión (parts per million - ppm).
Znamená to, že jeden milión molekúl vzduchu obsahuje 415 molekúl oxidu uhličitého.
V období pred priemyselnou revolúciou bola koncentrácia CO2 280 čiastočiek na milión.
Hladiny CO2 prekročili hranicu
„Je to prvýkrát v ľudskej histórii, čo má naša planéta CO2 v koncentrácii viac ako 415 čiastočiek na milión,“ napísal na twitteri meteorológ Eric Holthaus.
„Nielen v zaznamenanej histórii, nielen od začiatku poľnohospodárstva. Odkedy existovali moderní ľudia pred miliónmi rokov. Takúto planétu nepoznáme.“
Oxid uhličitý je jeden z najvýznamnejších skleníkových plynov, ktorý poháňa ľuďmi spôsobenú klimatickú zmenu.
Do ovzdušia sa plyn vo veľkých množstvách dostáva pri pálení dreva, iných organických materiálov a pri používaní fosílnych palív.
Musíme konať teraz. Vedci varujú pred globálnym otepľovaním Čítajte Čím viac je skleníkových plynov v ovzduší, tým viac tepla sa zachytáva v atmosfére Zeme. Od dôb pred priemyselnou revolúciou sa preto naša planéta oteplila v priemere už o jeden stupeň Celzia.
O prekročení hranice 415 ppm cez víkend informoval Scrippsovej oceánografický inštitút.
Hladiny skleníkového plynu merajú denne od roku 1958 v spolupráci s americkým Národným úradom pre oceány a atmosféru (NOAA). Merania spred roku 1958 pochádzajú zo vzoriek ľadu.
Vzdať sa fosílnych palív
Nový rekord v meraniach vedcov neprekvapil. Vedeli, že pri súčasnom stave ľudstvo túto hranicu neodvratne prekoná. A koncentrácia bude iba rásť.
CO2 stále stúpa
- Koncentráciu 410 ppm oxid uhličitý prekonal v roku 2017.
- Na začiatku minulého storočia (rok 1910) bola koncentrácia CO2 300 ppm.
Oproti roku 2018 by mala koncentrácia skleníkového plynu stúpnuť o tri čiastočky na milión. Doteraz stúpala ročne o 2,5 čiastočky, vysvetlil na twitteri riaditeľ Scrippsovej CO2 programu.
„Pravdepodobne vidíme účinok miernych podmienok klimatického javu El Niño a stále prebiehajúceho využívania fosílnych palív.“
Fosílnych palív by sa mali ľudia úplne vzdať, ak chcú udržať oteplenie Zeme pod 1,5 stupňa Celzia.
Do roku 2030 by tak okrem iného museli klesnúť celosvetové emisie oxidu uhličitého aspoň o 45 percent oproti súčasným hodnotám. Na nule musia byť okolo roku 2050.
Ak sa národom nepodarí dosiahnuť cieľ minimálneho možného oteplenia, bude to mať vplyv na celú planétu a jej obyvateľov.
Na Zemi bude čoraz viac prejavov extrémneho počasia. Stúpnu hladiny morí a arktický morský ľad prakticky zmizne. Zmiznú tiež koralové útesy a môže vyhynúť takmer milión druhov zvierat a rastlín.
