SME

Uvidíme vôbec prvú fotku čiernej diery? Uverejnia prelomové výsledky

Vedci sledovali aj srdce Mliečnej cesty.

Vizualizácia supermasívnej čiernej diery s roztrhanou hviezdou.Vizualizácia supermasívnej čiernej diery s roztrhanou hviezdou. (Zdroj: ESO, ESA/Hubble, M. Kornmesser)

BRUSEL, BRATISLAVA. Budúci týždeň sa svet dozvie prelomové výsledky z pozorovania čiernej diery v srdci našej galaxie. Ich súčasťou môžu byť aj úplne prvé zábery čiernej diery.

Prečítajte si tiež: Do čiernych dier chce vypáliť laser. Mohol by poháňať vesmírne lode Čítajte 

Výsledky z medzinárodného projektu Teleskop horizontu udalostí, v rámci ktorého pozorujú dve obrovské čierne diery, ukážu na tlačovej konferencii v stredu 10. apríla 2019.

Novinky v pozorovaniach bude spolu s členmi projektu prezentovať aj Európska komisia a Európska rada pre výskum.

V pozvánke na konferenciu na stránkach Európskeho južného observatória hovoria o "prelomových" a "významných" výsledkoch.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Čiernu dieru ste nevideli

Hociktorý záber čiernej diery, ktorý ste kedy videli, nebol v skutočnosti záber. Čiernu dieru totiž nikto nikdy nevidel. Má to prostý dôvod - sú v podstate neviditeľné.

Za istou hranicou je ich gravitácia taká silná, že z nej nič neunikne, dokonca ani svetlo a žiadne iné elektromagnetické žiarenie.

Hranica sa nazýva horizont udalostí a môže byť zrejme jedinou časťou čiernej diery, ktorú sa podarí ďalekohľadom zachytiť.

Na hranicu sa preto zameriava projekt Teleskop horizontu udalostí. Ide o celosvetovú sieť viacerých rádiových teleskopov a observatórií na Zemi. Súčasťou projektu je napríklad observatórium ALMA v čílskej púšti Atacama či teleskop Južného pólu.

Ich cieľom je preskúmať prostredie a horizont udalostí dvoch obrovských čiernych dier - supermasívnej Sagittarius A* v strede galaxie Mliečna cesta a tiež ešte väčšej čiernej diery v obrovskej galaxii Messier 87.

SkryťVypnúť reklamu

Čo prezradia prvé zábery

Prelomové výsledky z pozorovaní môžu obsahovať aj úplne prvé zábery čiernej diery, teda jej horizontu udalostí, naznačuje web Science News.

Ak by skutočne na tlačovej konferencii odhalili aj prvý pohľad na čiernu dieru, malo by to ďalekosiahly význam pre prieskum vesmíru a teoretickú fyziku.

Prečítajte si tiež: Čierne diery všetko zničia. Občas však dočasne vedia vdýchnuť život Čítajte 

Zábery môžu ukázať tieň čiernej diery na jej akrečnom disku, ktorý tvorí jasný rozptýlený materiál. V okolí čiernej diery žiari v röntgenovom spektre.

Z dôvodu veľkej gravitácie čiernej diery bude svetlo z disku zrejme ohnuté do tvaru prstenca okolo horizontu udalostí.

Presný tvar prstenca môže pomôcť vyriešiť aj jeden z problémov teoretickej fyziky - zosúladenie Einsteinovej teórie všeobecnej relativity a kvantovej mechaniky. Jedna hovorí o gravitácii obrovských telies a druhá vysvetľuje tri zvyšné základné sily fyziky v atomických škálách.

SkryťVypnúť reklamu

"Všeobecná relativita, tak ako ju poznáme a kvantová mechanika, tak ako ju poznáme sú navzájom nekompatibilné," vysvetľuje pre Science News fyzička Lia Medeirosová z Arizonskej univerzity.

Európska únia

Vojnu na Ukrajine sledujeme minútu po minúte.


a 5 ďalší 2
Predseda Európskej rady António Costa.

Plán počíta s poskytnutím 150 miliárd eur na obranu vo forme pôžičiek.


TASR
Ilustračné foto.

K poklesu prispelo najmä výrazné zníženie dôvery medzi spotrebiteľmi.


TASR
SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Ilustračná fotografia.

Planéta zažíva už štvrtý globálny prípad bielenia koralov.


a 1 ďalší
Satelity vyniesla do vesmíru raketa Atlas V prevádzkovaná spoločnosťou United Launch Alliance.

Poskytovať budú širokopásmové internetové pripojenie s nízkou latenciou.


TASR 2
ISS.

Projekt s názvom Space Volcanic Algae povedie poľský astronaut Európskej vesmírnej agentúry.


TASR
Umelecká predstava exoplanéty K2-18b.

(Ne)vedecký newsletter Tomáša Prokopčáka.


23
SkryťZatvoriť reklamu