BRATISLAVA. Niekde tam leží. No aj keby ste sa zahľadeli správnym smerom a dokázali by ste dovidieť 26-tisíc svetelných rokov ďaleko, nič by ste nevideli.
To je jej podstatou. V strede našej galaxie - Mliečnej cesty totiž leží čierna diera. A ak sa naše teórie nemýlia, tento supermasívny objekt v centre našej a zrejme aj iných galaxií pomáha držať celú štruktúru pohromade.
Či tam však neviditeľný objekt naozaj leží, nevieme. Odhaliť by ho mohla nová generácia teleskopov, podobne ako prezradiť tajomstvá záhadných neutrín.
Superteleskop
Fakty
Nové ďalekohľady
EHT: celosvetová sieť rádioteleskopov, pomocou ktorej chcú skúmať čiernu dieru v strede galaxie.
KM3NeT: plánovaný podmorský detektor neutrín v Stredozemnom mori.
Je väčšia ako vzdialenosť zo Slnka na Pluto. A v porovnaní s ňou je Slnko zanedbateľným trpaslíkom - hmotnosť Sagittaria A*, ako čiernu dieru v strede Mliečnej cesty nazývame, je ako štyri milióny našich hviezd.
Tento čudesný objekt pritom fascinuje astronómov desaťročia. A veľa o ňom dodnes netušia. Zmeniť by to mohol nový rádioďalekohľad veľký ako celá naša planéta. Poskladať by ho chceli vedci pospájaním rádioteleskopov rôzne roztrúsených po Zemi do jednej prepojenej siete.
„Nikto nikdy nenasnímal čiernu dieru,“ hovorí pre Space.com Dimitrios Psaltis z Arizonskej univerzity. „A my plánujeme urobiť práve to.“
Teleskop by mal byť extrémne presný a schopný dovidieť aj tam, kde sa doteraz nedalo. Vedci to prirovnávajú ku schopnosti zbadať grapefruit na povrchu Mesiaca.
„Ak chcete uvidieť niečo také malé tak ďaleko, potrebujte naozaj veľký ďalekohľad,“ dodáva astronóm Dan Marrone. „A najväčší teleskop, aký môžete na Zemi vytvoriť, je urobiť z celej planéty teleskop.“
Neutrína budú hľadať podmorské detektory. FOTO - ASPERA
Kde sú neutrína?
Superďalekohľad by však mohol otestovať aj tvrdenia Alberta Einsteina. Všeobecná relativita predpovedá, ako by malo okolie okolo čiernej diery v strede galaxie vyzerať. Ak ďalekohľad uvidí čosi iné, bude ju treba prerobiť.
To môže byť aj výsledkom ďalšieho zvláštneho ďalekohľadu, ktorý chcú vedci umiestniť pod hladinu mora. Mal by sledovať neutrína, častice, ktoré sa preslávili svojou nedávnou a stále iba údajnou schopnosťou letieť rýchlejšie ako svetlo.
Takýto podmorský detektor neutrín by mal byť jednou z nových európskych astrofyzikálnych priorít. Projekt asi za 250 miliónov eur by chceli umiestniť do Stredozemného mora. Menší prototyp už testujú pri francúzskom pobreží.
Zvláštnosťou pritom je, že sieť detektorov prichytená o morské dno v niekoľkokilometrovej hĺbke sa nebude pozerať nahor, ale smerom do zeme.
„Môžeme využiť Zem ako štít, ktorý nám pomôže odfiltrovať ďalšie častice,“ vysvetľuje pre Daily Telegraph Lee Thompson zo Sheffieldskej univerzity. „Budeme sa preto pozerať na oblohu na opačnej strane Zeme.“
Ak takýto ďalekohľad dokáže neutrína s veľkými energiami zachytiť, pomôže nám vysvetliť, čo sa deje v supernovách či čiernych dierach. A fyzici dúfajú, že možno objaví aj tmavú hmotu, ktorá tvorí väčšinu hmoty v známom kozme.
