KINOKAWA, BRATISLAVA. Mladá samica mamuta Juka pred 28-tisíc rokmi zapadla do močariska. O kusy jej tela sa potrhali zvieracie predátory aj dávni obyvatelia Sibíri.
Slovenka odhalila záhadu mamutov. Prečo nachádzame najviac samcov? Čítajte Nakoniec samicu prirodzene mumifikovala trvale zamrznutá pôda. V zachovanom stave ju objavili pred deviatimi rokmi v blízkosti ruskej dediny Jukagir.
Časti buniek z Juky teraz vedci čiastočne oživili. Prebudili v nich stopy po biologickej aktivite.
"Naznačuje to, že napriek uplynutým rokom sa stále môže udiať bunková aktivita a dajú sa znovu vytvoriť jej časti," povedal pre tlačovú agentúru AFP genetik Kei Mijamoto, ktorý je spoluautorom štúdie vo vedeckom časopise Scientific Reports.
Pred bunkovým delením
Osemročná Juka je najzachovanejší mamut srstnatý, akého ľudia kedy našli. Dobre sa zachovala spodná časť jej tela a tiež spodná čeľusť či tkanivá jazyka.
Aj v najnovšom výskume využili jej nezničené časti. Tentoraz sa však vedci nezamerali iba na študovanie DNA. Chceli zistiť, či môžu časti buniek ešte fungovať.
Z Jukiných ostatkov odobrali kostnú dreň a svalové tkanivo. V mamutích bunkách potom hľadali štruktúry podobné bunkovému jadru. Tie vložili do myšacieho vajíčka.
Spomedzi osemdesiatich ôsmich mamutích jadier sa v piatich po vložení do vajíčka začali diať zmeny.
Tvorili sa v nich napríklad deliace vretienka - štruktúry, ktoré sú nevyhnutné pri delení buniek. Vedci pozorovali aj ďalšie aktivity, ktoré v bunke väčšinou nastávajú pred delením.
Vystavené zostatky samice mamuta Juka, ktorú objavili v roku 2010. (zdroj: WIKIMEDIA/CC)Lepšie jadrá
Hlavný autor novej štúdie Akira Iritani sa už dávnejšie vyjadril, že japonskí vedci by chceli mamuta naklonovať.
No ukázalo sa, že klony tak skoro nebudú.
"Musím povedať, že sme ďaleko od znovuvytvorenia mamuta," upozorňuje Mijamoto z univerzity Kindai.
Prvým krokom ku klonu totiž musí byť dôkaz, že sa mamutie bunky môžu skutočne deliť. A aj keď teraz vedci ukázali, že časti bunky môžu byť aktívne, k deleniu nedošlo.
Japonci sa však nevzdávajú.
"Keď nájdeme bunkové jadrá v lepšom stave, môžeme očakávať, že výskum pokročí do stavu bunkového delenia," povedal pre japonské noviny Asahi Šimbun genetik Mijamoto.
DOI: 10.1038/s41598-019-40546-1
