SME
Sobota, 28. november, 2020 | Meniny má HenrietaKrížovkyKrížovky

Oživili časti buniek z mamuta. Medzi ľuďmi zatiaľ chodiť nebude

Japonci chcú mamuty naklonovať.

Zvieratá z obdobia starších štvrtohôr. Mamuty srstnaté sú v strede obrázku.Zvieratá z obdobia starších štvrtohôr. Mamuty srstnaté sú v strede obrázku. (Zdroj: Mauricio Antón/DOI:10.1371/journal.pbio.0060099)

KINOKAWA, BRATISLAVA. Mladá samica mamuta Juka pred 28-tisíc rokmi zapadla do močariska. O kusy jej tela sa potrhali zvieracie predátory aj dávni obyvatelia Sibíri.

Prečítajte si tiež: Slovenka odhalila záhadu mamutov. Prečo nachádzame najviac samcov? Čítajte 

Nakoniec samicu prirodzene mumifikovala trvale zamrznutá pôda. V zachovanom stave ju objavili pred deviatimi rokmi v blízkosti ruskej dediny Jukagir.

Časti buniek z Juky teraz vedci čiastočne oživili. Prebudili v nich stopy po biologickej aktivite.

"Naznačuje to, že napriek uplynutým rokom sa stále môže udiať bunková aktivita a dajú sa znovu vytvoriť jej časti," povedal pre tlačovú agentúru AFP genetik Kei Mijamoto, ktorý je spoluautorom štúdie vo vedeckom časopise Scientific Reports.

Skryť Vypnúť reklamu

Pred bunkovým delením

Osemročná Juka je najzachovanejší mamut srstnatý, akého ľudia kedy našli. Dobre sa zachovala spodná časť jej tela a tiež spodná čeľusť či tkanivá jazyka.

Aj v najnovšom výskume využili jej nezničené časti. Tentoraz sa však vedci nezamerali iba na študovanie DNA. Chceli zistiť, či môžu časti buniek ešte fungovať.

Z Jukiných ostatkov odobrali kostnú dreň a svalové tkanivo. V mamutích bunkách potom hľadali štruktúry podobné bunkovému jadru. Tie vložili do myšacieho vajíčka.

Spomedzi osemdesiatich ôsmich mamutích jadier sa v piatich po vložení do vajíčka začali diať zmeny.

Tvorili sa v nich napríklad deliace vretienka - štruktúry, ktoré sú nevyhnutné pri delení buniek. Vedci pozorovali aj ďalšie aktivity, ktoré v bunke väčšinou nastávajú pred delením.

Skryť Vypnúť reklamu

Lepšie jadrá

Hlavný autor novej štúdie Akira Iritani sa už dávnejšie vyjadril, že japonskí vedci by chceli mamuta naklonovať.

No ukázalo sa, že klony tak skoro nebudú.

"Musím povedať, že sme ďaleko od znovuvytvorenia mamuta," upozorňuje Mijamoto z univerzity Kindai.

Prvým krokom ku klonu totiž musí byť dôkaz, že sa mamutie bunky môžu skutočne deliť. A aj keď teraz vedci ukázali, že časti bunky môžu byť aktívne, k deleniu nedošlo.

Japonci sa však nevzdávajú.

"Keď nájdeme bunkové jadrá v lepšom stave, môžeme očakávať, že výskum pokročí do stavu bunkového delenia," povedal pre japonské noviny Asahi Šimbun genetik Mijamoto.

DOI: 10.1038/s41598-019-40546-1

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Téma: Gény a genetika

Prečítajte si aj ďalšie články k téme
Článok je zaradený aj do ďalších tém
Pravek
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Ilustračná fotografia.
KOMENTÁR PETRA SCHUTZA

Pandémia nám nadelila ďalší typ megaškandálu

Demisia sa pod rúškom udržania Smeru od moci scvrkáva na činy priamej korupcie.

Peter Schutz

Potrebovali ísť k blízkym a nepustili ich. Neboli privilegovaní ako Kollár

Nemocnice väčšinou púšťajú príbuzných k zomierajúcim.

Šéfa parlamentu Borisa Kollára v nemocnici najviac navštevovala bývalá manželka Linda Rezešová. Na fotografii sú na plese v Opere v roku 2008.

Pomaly ďalej zájdeš. Na súťaži fajkárov istotne

Nadšenci fajok súťažia na medzinárodnej úrovni a nejde im o rýchlosť, práve naopak.

Fajčenie fajky je rituál, treba dbať, aby nezhasla.

Neprehliadnite tiež

Podcast Klik

Klik: Radíme, ako vybrať slúchadlá, mobil či notebook pod stromček

Sprievodca nakupovaním technologických darčekov.

Podcast Klik.
Tieň sondy Hajabusa 2 na povrchu asteroidu Ryugu.
Podcast Tech_FM

Výpredaje majú problém, všetko skupujú roboty

Čo spôsobujú nové technológie.

Vedátorský podcast

Čierne diery sú sochármi vesmíru

Rozhovor s Norbertom Wernerom.