Vypočujte si podcast
Prepis podcastu do textu
Na Zemi môžete dýchať vzduch vďaka tomu, že takmer pätinu atmosféry tvorí kyslík. V riedkej atmosfére Marsu by ste kyslíka nenašli ani len percento. Preto ľudia nikdy na Marse nehľadali takýto život.
No ukazuje sa, že aj na červenej planéte by mohli byť miesta bohaté na kyslík. Prežil by v nich dokonca aj primitívny mnohobunkovec ako hubka, naznačujú výsledky novej štúdie z vedeckého časopisu Nature Geosciences.
Nájsť vodu na Marse je jedna z priorít vesmírneho prieskumu. Vo vode totiž môžeme nájsť aj primitívny život. Prvé priame dôkazy o tekutej vode na červenej planéte objavili v júli 2018 a jazero sa má ukrývať pod hrubou vrstvou ľadu.
Marťanská voda je však veľmi slaná. No nepodobá sa na slanú vodu, ktorú nájdete v zemských moriach a oceánoch. Voda na Marse má zrejme vysoký obsah solí a rôznych minerálov - takéto roztoky sa nazývajú soľanky. Vďaka slanému zloženiu mrznú pri omnoho nižších teplotách ako morská voda, a preto sa udržia v kvapalnom stave aj pri nízkych marsovských teplotách.
Vedci teraz zistili, že soľanky na Marse môžu obsahovať dostatok kyslíka na dýchanie pre prípadné mikróby. To podľa výskumníkov z NASA mení chápanie možnosti existencie života na Marse - a to v súčasnosti aj v minulosti. Ak by sa podpovrchové jazerá nachádzali blízko k povrchu, ponúkali by podľa novej štúdie ideálne podmienky na život.
Pre vznik života na Marse doteraz vedci nepokladali kyslík za dôležitý aa rátali skôr s anaeróbnymi organizmami. Také žijú aj na Zemi hlboko v oceánoch, na miestach, ktoré sú o prvok ochudobnené.
Teraz možno pátrať aj po dýchajúcich tvoroch. I keď by organizmy plyn nezískali z atmosféry červenej planéty, mohli by ho nájsť práve v marťanskej slanej vode.
Výskumníci ale zdôrazňujú, že nová štúdia nehovorí, že na Marse je život. Ale ukazujú že obývateľnosť Marsu môže ovplyvniť rozpustný kyslík.
Ďalšie správy z vedy
Hlboko v Čiernom mori našli 2400 rokov starý nedotknutý vrak gréckej lode. Medzinárodný tím archeológov našiel doteraz najstarší antický vrak, ktorý sme dosiaľ poznali len z umeleckých vyobrazení. Plavidlo sa potopilo okolo roku 400 pred naším letopočtom.
Len druhý raz sa vedcom podarilo zachytiť zvláštne morské zviera. Volajú ho bezhlavé kuracie monštrum. V skutočnosti to je holotúria, inak aj morská uhorka druhu enypniastes eximia. Nezvyčajné zviera teraz pozorovali austrálski vedci v Južnom oceáne pri východnej Antarktíde.
Pribúdajú dôkazy, že vírus herpesu môže spôsobovať Alzheimera. Pre herpes vírusy je pritom typické, že v tele dokážu takpovediac spať. Človek ich v sebe nosí bez toho, aby na seba upozornili. Po istom čase, napríklad pri oslabenej imunite, sa dokážu prebudiť a znova sa začnú množiť. A práve vtedy môžu vírusy urýchľovať tvorbu bielkovín súvisiacich s Alzheimerom a v konečnom dôsledku viesť k zlyhaniu neurónov v mozgu.
