Vypočujte si podcast
- Odoberajte: Apple podcasty | RSS | Podbean | Pocket Casts | TuneIn
- Čo je to podcast? | Ako počúvať na iPhone? | Ako počúvať na Androide?
- Všetky časti podcastu Zoom
Prepis podcastu do textu
Pri fyzike je to stále hanba. Len nedávno sa stala laureátkou tohtoročnej Nobelovej ceny za fyziku Donna Stricklandová – a to len ako tretia žena v dejinách tohto ocenenia.
Diskriminácia žien práve na poli prírodných vied - a predovšetkým fyziky - je však oveľa, ale oveľa dlhšia. Siaha stáročia dozadu a sprevádza dejiny odboru, ktorý zväčša spájame s prácou mužov.
Ale nielen preto je našou tohtotýždňovou hrdinkou Laura Maria Caterina Bassiová. Ale aj jednoducho preto, že v neľahkých časoch polovice 18. storočia patrila k osobnostiam, ktoré obdivoval napríklad sám Voltaire.
Malá Laura sa narodila do relatívne bohatej rodiny bolonského právnika a dostalo sa jej súkromného vzdelania. Zlom v jej živote nastal, keď sa dostala k prácam slávneho sira Isaaca Newtona a zamilovala sa do jeho newtonovskej mechaniky.
Prírodná filozofia ju následné sprevádzala celý život a keď si vzala prírodovedca Giovanniho Guiseppe Verattiho, začala sa viac zaoberať experimentálnou fyzikou, pohybmi telies a rodiacim sa odborom okolo elektriny.
Už v roku 1732 však mala mladá Bassiová prvé veľké verejné vystúpenie. V bolonskom Palazzio Publico obhajovala svojich 49 téz, načo jej bol následne v máji toho roku priznaný doktorát. Laura Bassiová sa tak stala len druhou ženou v dejinách, ktorá získala doktorát z filozofie: 54 rokov po Elene Cornaro Piscopiovej.
Nasledujúci mesiac obhájila Laura ďalších dvanásť téz a v októbri toho istého roku sa stala profesorkou Bolonskej univerzity. Ako vôbec prvá žena v dejinách univerzitného vzdelávania.
Na akademickej pôde však v tom čase stále prevládal postoj, že ženy do verejného života nepatria, a Laura Bassiová, aj keď riadna profesorka, tak dávala len súkromné hodiny. A venovala sa vedeckým experimentom, v ktorých ju podporoval aj jej patrón, kardinál Prospero Lorenzo Lambertini, neskorší pápež Benedikt XIV. Čo je nepochybne jeden z dôvodov, prečo sa mohla relatívne slobodne pohybovať vo vedeckom svete.
Z odborných prác Laury Marie Cateriny Bassiovej toho dnes poznáme relatívne málo, keďže ich síce písala, no verejne nepublikovala. Zachovala sa však jej korešpondencia s ľuďmi ako boli Voltaire, Charles Bonnet či Alessandro Volta a počas života si živo a často písala s najvýznamnejšími osobami dobového života.
Napokon, dnes je po Laure Bassiovej pomenovaný aj kráter na Venuši. Narodila sa v októbri v roku 1711 a zomrela 20. februára v roku 1778.
Ďalšie správy z vedy
Letokruhy stromov nehovoria len o ich veku. Nový výskum naznačuje, že sa podľa nich dá sledovať aj zmena pohybu tropických cyklón. Stromy ukazujú, že v priebehu času sa ich pohyb presúva smerom k zemským pólom.
Ak chceme zachovať levy aj pre budúce generácie, presnejšie, aby levy prežili v africkej divočine, budeme na to potrebovať zhruba miliardu dolárov ročne. Ukazujú to výsledky medzinárodného tímu vedcov, ktorý sa pozrel na náklady afrických rezervácií a národných parkov.
Astronómovia našli dvojicu hviezd, ktorá krúži extrémne blízko pri sebe. Binárny systém v planetárnej hmlovine M3-1 obehne okolo seba za tri hodiny a vedci predpokladajú, že hviezdy sa čoskoro premenia na novu.
