SME
Pondelok, 25. január, 2021 | Meniny má GejzaKrížovkyKrížovky
PODCAST ZOOM

Zoom: Stala sa prvou ženou profesorkou na univerzite

Kto bola Laura Maria Caterina Bassiová.

Vypočujte si podcast

Prepis podcastu do textu

Pri fyzike je to stále hanba. Len nedávno sa stala laureátkou tohtoročnej Nobelovej ceny za fyziku Donna Stricklandová – a to len ako tretia žena v dejinách tohto ocenenia.

Diskriminácia žien práve na poli prírodných vied - a predovšetkým fyziky - je však oveľa, ale oveľa dlhšia. Siaha stáročia dozadu a sprevádza dejiny odboru, ktorý zväčša spájame s prácou mužov.

Skryť Vypnúť reklamu

Ale nielen preto je našou tohtotýždňovou hrdinkou Laura Maria Caterina Bassiová. Ale aj jednoducho preto, že v neľahkých časoch polovice 18. storočia patrila k osobnostiam, ktoré obdivoval napríklad sám Voltaire.

Malá Laura sa narodila do relatívne bohatej rodiny bolonského právnika a dostalo sa jej súkromného vzdelania. Zlom v jej živote nastal, keď sa dostala k prácam slávneho sira Isaaca Newtona a zamilovala sa do jeho newtonovskej mechaniky.

Prírodná filozofia ju následné sprevádzala celý život a keď si vzala prírodovedca Giovanniho Guiseppe Verattiho, začala sa viac zaoberať experimentálnou fyzikou, pohybmi telies a rodiacim sa odborom okolo elektriny.

Už v roku 1732 však mala mladá Bassiová prvé veľké verejné vystúpenie. V bolonskom Palazzio Publico obhajovala svojich 49 téz, načo jej bol následne v máji toho roku priznaný doktorát. Laura Bassiová sa tak stala len druhou ženou v dejinách, ktorá získala doktorát z filozofie: 54 rokov po Elene Cornaro Piscopiovej.

Skryť Vypnúť reklamu

Nasledujúci mesiac obhájila Laura ďalších dvanásť téz a v októbri toho istého roku sa stala profesorkou Bolonskej univerzity. Ako vôbec prvá žena v dejinách univerzitného vzdelávania.

Na akademickej pôde však v tom čase stále prevládal postoj, že ženy do verejného života nepatria, a Laura Bassiová, aj keď riadna profesorka, tak dávala len súkromné hodiny. A venovala sa vedeckým experimentom, v ktorých ju podporoval aj jej patrón, kardinál Prospero Lorenzo Lambertini, neskorší pápež Benedikt XIV. Čo je nepochybne jeden z dôvodov, prečo sa mohla relatívne slobodne pohybovať vo vedeckom svete.

Z odborných prác Laury Marie Cateriny Bassiovej toho dnes poznáme relatívne málo, keďže ich síce písala, no verejne nepublikovala. Zachovala sa však jej korešpondencia s ľuďmi ako boli Voltaire, Charles Bonnet či Alessandro Volta a počas života si živo a často písala s najvýznamnejšími osobami dobového života.

Skryť Vypnúť reklamu

Napokon, dnes je po Laure Bassiovej pomenovaný aj kráter na Venuši. Narodila sa v októbri v roku 1711 a zomrela 20. februára v roku 1778.

Ďalšie správy z vedy

Letokruhy stromov nehovoria len o ich veku. Nový výskum naznačuje, že sa podľa nich dá sledovať aj zmena pohybu tropických cyklón. Stromy ukazujú, že v priebehu času sa ich pohyb presúva smerom k zemským pólom.

Ak chceme zachovať levy aj pre budúce generácie, presnejšie, aby levy prežili v africkej divočine, budeme na to potrebovať zhruba miliardu dolárov ročne. Ukazujú to výsledky medzinárodného tímu vedcov, ktorý sa pozrel na náklady afrických rezervácií a národných parkov.

Astronómovia našli dvojicu hviezd, ktorá krúži extrémne blízko pri sebe. Binárny systém v planetárnej hmlovine M3-1 obehne okolo seba za tri hodiny a vedci predpokladajú, že hviezdy sa čoskoro premenia na novu.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Téma: Fyzika

Prečítajte si aj ďalšie články k téme
Článok je zaradený aj do ďalších tém
Zoom | Týždenný vedecký podcast
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Predseda vlády SR Igor Matovič, vľavo minister obrany SR Jaroslav Naď a minister zdravotníctva SR Marek Krajčí (všetci OĽaNO).

Vôbec ste si nevšimli, ako sa to zmenilo.

24. jan
Odberné miesto na covid.

Pozrite si prehľad dnešného dňa.

8m
Vakcínou proti covidu by sa malo na Slovensku očkovať od 27. decembra.

Protilátky nezneutralizovali vírus dostatočne.

1 h

Neprehliadnite tiež

Digitálna rekonštrukcia Psittacosaura ilustruje, ako zviera využívalo kloaku na signalizáciu počas dvorenia.

Vedci našli zachovanú kloaku.

1 h
Desiatky robotických postavičiek Robi, ktoré si mohli zostrojiť čitatelia japonského časopisu DIY. 34-centimetrov vysoký a jeden kilogram vážiaci robot Robi rozpoznáva vyše 200 japonských fráz, dokáže chodiť, tancovať, behať a hrať futbal.

Roboty sa na ľudí začali podobať.

4 h
Demänovská jaskyňa Slobody

V tomto roku uplynie 100 rokov od objavenia Demänovskej jaskyne slobody.

6 h
Na fotografii je možné vidieť úkaz slnečnej korony na oblohe.

Ide o piatu zverejnenú fotografiu Tomáša Slovinského.

6 h