SME
Streda, 27. január, 2021 | Meniny má BohušKrížovkyKrížovky
PODCAST ZOOM

Zoom: Jadro Zeme je iné, ako si vedci mysleli

Čo ukrýva stred našej planéty

Vypočujte si podcast

Prepis podcastu do textu

Zistiť, čo deje pod zemským povrchom, nie je jednoduché. Klasickými spôsobmi sa dokážeme dostať približne dvanásť kilometrov hlboko, čo nie je ani percento z celkovej vzdialenosti k stredu planéty. Vedci však nachádzajú spôsoby, ako sa pozrieť do najväčších hĺbok Zeme inak.

Najnovšie tak zistili, že zemské jadro je skutočne pevné. Aj keď nie také pevné, ako naznačovali doterajšie modely. Pri výskume, ktorý publikovali v magazíne Science, vedcom pomohli silné zemetrasenia, ktorých nepatrné ozveny sa od jadra odrážali späť.

Skryť Vypnúť reklamu

Pri zisťovaní, čo sa nachádza vo vnútri Zeme, pomáhajú vedcom seizmometre. Zaznamenávajú seizmické vlny, ktoré sa uvoľňujú pri zemetraseniach. Na planéte je obrovská sieť takýchto meracích prístrojov, ktorá umožňuje sledovať, ako sa vlny šíria planétou.

Vo vnútri planéty putujú dva druhy vĺn. Primárne tlakové vlny sú rýchlejšie, pri zemetraseniach ich prístroje zaznamenajú ako prvé. Šíria sa pozdĺžne. Tieto prvé vlny sa za určitých podmienok môžu premeniť na sekundárne vlny, ktoré sú pomalšie. Seizmometre ich preto zachytia neskôr. Šíria sa priečne a iba cez pevné materiály, pričom ich rýchlosť dokáže o materiáli, v ktorom sa šíria, veľa prezradiť.

Existuje však určitý druh sekundárnych vĺn, takzvané J-vlny, ktoré sa šíria vnútornou časťou zemského jadra a ktoré by teoreticky mohli prezradiť o jeho zložení viac. Vonkajšou časťou jadra sa nešíria. No zachytiť ich bolo pre seizmológov až dosiaľ príliš zložité, pretože sú veľmi slabé.

Skryť Vypnúť reklamu

Geofyzikom sa ale teraz podarilo nájsť spôsob, ako tieto nepolapiteľné vlny zachytiť. Ich metóda využíva porovnanie vždy dvoch párov údajov zo seizmometrov z celej svetovej siete po veľkom zemetrasení. S dostatočným množstvom dvojíc údajov dokážu vedci vytvoriť akýsi "odtlačok prsta" hľadaných J-vĺn.

Dáta napokon potvrdili, že vnútorné jadro má so zlatom a platinou niektoré spoločné elastické vlastnosti. Zemské jadro je teda pevné, ale zároveň mäkšie, ako si vedci mysleli.

Podobné zistenia umožnia vedcom lepšie porozumieť vzniku planét, ale aj ako to v ich srdci vyzerá. Ak porozumieme vnútornému zemskému jadru, otvorí nám to cestu k pochopeniu vzniku a udržaniu magnetického poľa, bez ktorého by na našej modrej planéte nemohol existovať život.

Skryť Vypnúť reklamu

Ďalšie správy z vesmíru

So vznikom planét to môže byť oveľa zložitejšie, ako sme si mysleli. Okolo mladučkej hviezdy vedci totiž narazili na planetárny systém pozostávajúci z exoplanét veľkých ako Jupiter a Saturn. Hviezda CI Tau má pritom iba dva milióny rokov a vedci nerozumejú, ako sa tak rýchlo mohli okolo protoslnka vyformovať také obrovské telesá.

Kľúčom k pochopeniu aktivity čiernych dier by mohli byť magnetické polia. Naznačuje to nový výskum, ktorý sa snaží vysvetliť, prečo z niektorých supermasívnych čiernych dier unikajú do vesmíru ohromné výtrysky a iné sa zdajú pokojné.

Astronómovia narazili na obrovský útvar z čias ranného kozmu. Takzvaný galaktický proto-superklaster prezývaný Hyperión sa vytvoril len dve miliardy rokov po veľkom tresku.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Téma: Zoom | Týždenný vedecký podcast

Prečítajte si aj ďalšie články k téme
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Pohľad do miestnosti vo Fakultnej nemocnici v Trnave, v ktorej sa podáva vakcína na prevenciu ochorenia COVID-19.

Nemocnice navrhujú, aby sa náhradníci prihlasovali cez portál korona.gov.

10 h
Certifikát z celoplošného skríningového testovania na ochorenie COVID-19 prebiehajúceho od 18. - 26. januára 2021.

Zoznam zmien platných od 27. januára.

10 h

V sobotu sa chystajú ďalšie protesty.

7 h

Neprehliadnite tiež

Bronzové predmety v tvare rebierok mohli ľudia v Európe počas Bronzovej doby používať ako peniaze.

Bronzové predmety našli aj v Česku.

15 h
Digitálna rekonštrukcia Psittacosaura ilustruje, ako zviera využívalo kloaku na signalizáciu počas dvorenia.

Vedci našli zachovanú kloaku.

25. jan
Desiatky robotických postavičiek Robi, ktoré si mohli zostrojiť čitatelia japonského časopisu DIY. 34-centimetrov vysoký a jeden kilogram vážiaci robot Robi rozpoznáva vyše 200 japonských fráz, dokáže chodiť, tancovať, behať a hrať futbal.

Roboty sa na ľudí začali podobať.

25. jan
Demänovská jaskyňa Slobody

V tomto roku uplynie 100 rokov od objavenia Demänovskej jaskyne slobody.

25. jan