Vypočujte si podcast
- Odoberajte: Apple podcasty | RSS | Podbean | Pocket Casts | TuneIn
- Čo je to podcast? | Ako počúvať na iPhone? | Ako počúvať na Androide?
- Všetky časti podcastu Zoom
Prepis podcastu do textu
Zistiť, čo deje pod zemským povrchom, nie je jednoduché. Klasickými spôsobmi sa dokážeme dostať približne dvanásť kilometrov hlboko, čo nie je ani percento z celkovej vzdialenosti k stredu planéty. Vedci však nachádzajú spôsoby, ako sa pozrieť do najväčších hĺbok Zeme inak.
Najnovšie tak zistili, že zemské jadro je skutočne pevné. Aj keď nie také pevné, ako naznačovali doterajšie modely. Pri výskume, ktorý publikovali v magazíne Science, vedcom pomohli silné zemetrasenia, ktorých nepatrné ozveny sa od jadra odrážali späť.
Pri zisťovaní, čo sa nachádza vo vnútri Zeme, pomáhajú vedcom seizmometre. Zaznamenávajú seizmické vlny, ktoré sa uvoľňujú pri zemetraseniach. Na planéte je obrovská sieť takýchto meracích prístrojov, ktorá umožňuje sledovať, ako sa vlny šíria planétou.
Vo vnútri planéty putujú dva druhy vĺn. Primárne tlakové vlny sú rýchlejšie, pri zemetraseniach ich prístroje zaznamenajú ako prvé. Šíria sa pozdĺžne. Tieto prvé vlny sa za určitých podmienok môžu premeniť na sekundárne vlny, ktoré sú pomalšie. Seizmometre ich preto zachytia neskôr. Šíria sa priečne a iba cez pevné materiály, pričom ich rýchlosť dokáže o materiáli, v ktorom sa šíria, veľa prezradiť.
Existuje však určitý druh sekundárnych vĺn, takzvané J-vlny, ktoré sa šíria vnútornou časťou zemského jadra a ktoré by teoreticky mohli prezradiť o jeho zložení viac. Vonkajšou časťou jadra sa nešíria. No zachytiť ich bolo pre seizmológov až dosiaľ príliš zložité, pretože sú veľmi slabé.
Geofyzikom sa ale teraz podarilo nájsť spôsob, ako tieto nepolapiteľné vlny zachytiť. Ich metóda využíva porovnanie vždy dvoch párov údajov zo seizmometrov z celej svetovej siete po veľkom zemetrasení. S dostatočným množstvom dvojíc údajov dokážu vedci vytvoriť akýsi "odtlačok prsta" hľadaných J-vĺn.
Dáta napokon potvrdili, že vnútorné jadro má so zlatom a platinou niektoré spoločné elastické vlastnosti. Zemské jadro je teda pevné, ale zároveň mäkšie, ako si vedci mysleli.
Podobné zistenia umožnia vedcom lepšie porozumieť vzniku planét, ale aj ako to v ich srdci vyzerá. Ak porozumieme vnútornému zemskému jadru, otvorí nám to cestu k pochopeniu vzniku a udržaniu magnetického poľa, bez ktorého by na našej modrej planéte nemohol existovať život.
Ďalšie správy z vesmíru
So vznikom planét to môže byť oveľa zložitejšie, ako sme si mysleli. Okolo mladučkej hviezdy vedci totiž narazili na planetárny systém pozostávajúci z exoplanét veľkých ako Jupiter a Saturn. Hviezda CI Tau má pritom iba dva milióny rokov a vedci nerozumejú, ako sa tak rýchlo mohli okolo protoslnka vyformovať také obrovské telesá.
Kľúčom k pochopeniu aktivity čiernych dier by mohli byť magnetické polia. Naznačuje to nový výskum, ktorý sa snaží vysvetliť, prečo z niektorých supermasívnych čiernych dier unikajú do vesmíru ohromné výtrysky a iné sa zdajú pokojné.
Astronómovia narazili na obrovský útvar z čias ranného kozmu. Takzvaný galaktický proto-superklaster prezývaný Hyperión sa vytvoril len dve miliardy rokov po veľkom tresku.
