Vypočujte si podcast
Prepis podcastu do textu
V roku 1670 sa na severnej oblohe v súhvezdí Labuť rozžiaril nový objekt. Tam, kde predtým nič nebolo, sa zrazu objavila hviezda, ktorá zas postupne mizla. Do dejín sa tento úkaz zapísal pod menom CK Vulpeculae ako najstaršie pozorovanie takzvanej novy. Dochádza k nej vtedy, keď sa zrazia dve bežné hviezdy.
Najnovší výskum v magazíne Monthly Notices of the Royal Astronomical Society však ukazuje, že dávny úkaz nebol nova, ale celkom nový typ zrážky, ktorý vedci nepoznali.
Nova je podľa definície výsledkom stretnutia dvoch hviezd. Najčastejšie ide o hviezdu hlavnej postupnosti, akou je napríklad aj Slnko, a bieleho trpaslíka, ktorý je konečným štádiom života takýchto hviezd.
Keď sa k sebe dostatočne priblížia, biely trpaslík začne druhú hviezdu okrádať o materiál do momentu, kým tlak a teplota nie sú také vysoké, že spustia termonukleárnu reakciu.
Doteraz si vedci mysleli, že aj dávna zrážka CK Vulpeculae bola nova. No keď sa pozreli na miesto, kde k zrazeniu došlo, narazili na stopy, ktoré doterajšie zaradenie vyvracajú.
Medzinárodnému tímu výskumníkov pomohol teleskop ALMA. Úkaz po sebe zanechal plynné a prachové pozostatky v tvare presýpacích hodín s pokrúteným diskom uprostred.
Získané údaje astronómovia analyzovali a zistili, že v skutočnosti ide o zrážku hnedého trpaslíka, teda hviezdy, ktorá sa nikdy nerozsvietila a bieleho trpaslíka. Biely trpaslík bol zrejme desaťkrát hmotnejší ako hnedý. Čím viac sa hnedý trpaslík približoval, tým viac ho trhali slapové sily bieleho trpaslíka na kúsky.
Keď nakoniec došlo k zrážke, uvoľnilo sa do priestoru množstvo prvkov.
Práve ony vedcom prezradili kľúčové informácie.
Materiál v „presýpacích hodinách" obsahoval lítium, netradičné izotopy prvkov uhlíka, dusíka a kyslíka, či organické molekuly ako formaldehyd, metanol či formamid. Toto zloženie naznačuje, že do bieleho trpaslíka vrazil práve hnedý trpaslík. Zrážka následne viedla k spusteniu termonukleárnej reakcie, ktorá sa prejavila rozžiarením, čo pozorovali ľudia na nočnej oblohe v roku 1670 .
Ďalšie správy z vesmíru
Ďalší teleskop NASA mal problém, prepol sa do núdzového režimu. Ťažkosti po Hubblovom vesmírnom ďalekohľade má aj teleskop Chandra na obežnej dráhe Zeme. Zrejme ide o zlyhanie gyroskopu.
Pri neúspešnom štarte Sojuzu prišlo Rusko aj o unikátny bioprinter. Zariadenie malo poslúžiť na vôbec prvú tlač biologických objektov vo vesmíre. Astronauti mali s pomocou biotlačiarne "vypestovať" malé vzorky ľudskej chrupavky a štítnej žľazy hlodavcov.
Astronómovia prakticky zdvojnásobili počet takzvaných FRBs, rýchlych rádiozábleskov z ďalekého kozmu. Pomohol im v tom austrálsky teleskop CSIRO. Dnes stále nevieme, čo tieto pulzy spôsobuje.
