BRATISLAVA. V roku 1670 sa na severnej oblohe v súhvezdí Labuť rozžiaril nový objekt.
Hviezda zaskočila astronómov, popiera všetky teórie Čítajte Tam, kde predtým nič nebolo, zrazu sa objavila hviezda, ktorá zas postupne mizla.
Do dejín sa tento úkaz zapísal pod menom CK Vulpeculae ako najstaršie pozorovanie takzvanej novy. Dochádza k nej vtedy, keď sa zrazia dve bežné hviezdy.
Najnovší výskum v magazíne Monthly Notices of the Royal Astronomical Society však ukazuje, že dávny úkaz nebol nova, ale celkom nový typ zrážky, ktorý vedci nepoznali.
Stopy v presýpacích hodinách
Nova je podľa definície výsledkom stretnutia dvoch hviezd. Najčastejšie ide o hviezdu hlavnej postupnosti, akou je napríklad aj Slnko, a bieleho trpaslíka, ktorý je konečným štádiom života takýchto hviezd.
Keď sa k sebe dostatočne priblížia, biely trpaslík začne druhú hviezdu okrádať o materiál do momentu, kým tlak a teplota nie sú také vysoké, že spustia termonukleárnu reakciu.
Doteraz si vedci mysleli, že aj dávna zrážka CK Vulpeculae bola nova. No keď sa pozreli na miesto, kde k zrazeniu došlo, narazili na stopy, ktoré doterajšie zaradenie vyvracajú.
