BRATISLAVA. Vedci sa už dlho chcú dostať na Jupiterov ľadový mesiac Europa. Pod jeho zamrznutým povrchom sa pravdepodobne nachádzať obrovský oceán, ktorý by bol jedným z najpohostinnejších miest pre mimozemských život v našej sústave.
NASA už má v pláne misiu Europa Lander, ktorá má na povrch mesiaca dostať robota.
Ten však podľa nového výskumu, ktorý publikovali v magazíne Nature Geosciences, môže naraziť pri pristávaní na povrchu na problém. A nejde len o pukliny či hrebene.
Vedci si myslia, že povrch mesiaca môžu pokrývať obrovské, až pätnásťmetrové ľadové ostne, ktoré vyrástli veľmi blízko seba.
Podobný proces na Zemi
Europa nie je jediné miesto v slnečnej sústave, kde sa podobné útvary vyskytujú. Dôkazy o ich prítomnosti objavili dokonca aj na Plute. Vedci však nemusia chodiť do vzdialených kútov sústavy, aby na ne narazili.
Roky po smrti má sonda Galileo čo povedať. Preletela cez gejzír pary na Europe Čítajte Podobne ľadové ostne sa vyskytujú aj na Zemi, aj keď nie sú také masívne.
Vznikajú vo vysokých nadmorských výškach Ánd, kde je extrémne chladno a sucho a ľad nemá možnosť sa roztopiť.
Namiesto toho sa ľad pod vplyvom silného slnečného žiarenia rovno vyparí. Tento proces za sebou zanechá čepeliam podobné úzko naskladané útvary, ktoré môžu narásť do výšky niekoľkých centimetrov až metrov.
Podobný proces mohol na Europe prebiehať nerušene milióny rokov, podporený bombardovaním nabitých častíc z vesmíru.
Obzvlášť výrazné by ostne boli v oblasti rovníka, kde by vyrástli do výšky pätnásť metrov, oddelené od seba približne sedem metrov.
Môžu sa zaseknúť
Aj keď zatiaľ nie sú k dispozícii zábery mesiaca s dostatočným rozlíšením, vedci hovoria, že radarové a teplotné záznamy ich predpoklady zdanlivo potvrdzujú.
Problémom by však nebola ani tak možnosť, že obrovské ostne prerazia vnútro pristávajúceho robota.
Ako ukázali viaceré pokusy o pristátie sond na asteroidoch a kométach, napríklad lander Philae z misie Rosetta, hrozí najmä riziko, že sa pristávací modul zasekne v puklinách.
DOI: 10.1038/s41561-018-0235-0
