Vypočujte si podcast
- Odoberajte: Apple podcasty | RSS | Podbean | Pocket Casts | TuneIn
- Čo je to podcast? | Ako počúvať na iPhone? | Ako počúvať na Androide?
- Všetky časti podcastu Zoom
Prepis podcastu do textu
Niekedy je v živote dôležité to, čo človek spraví. Ale niekedy je prinajmenšom rovnako dôležité to, čo človek neurobí.
A platí to aj vo svete vedy: a jedným z najdôležitejších prípadov z vedy relatívne súčasnej, z vedy 20. storočia, je nemecký fyzik a nositeľ Nobelovej ceny za objav difrakcie röntgenových lúčov na kryštáloch Max von Laue.
Prečo to hovoríme?
Pretože nielenže Laue bol veľkým fyzikom svojich čias, veľkým vedcom, priateľom Alberta Einsteina a ďalších skvelých mužov a žien svojej doby, no keď na to došlo, vedel byť hlasným kritikom nacistov – a to v časoch, keď už riskoval nielen kariéru.
Byť odvážnym, chrániť slobodu, vrátane slobody bádania, neignorovať fakty v prospech zvrátenej ideológie a snažiť sa pomáhať, je čosi, čo treba oceniť. Aj keď by sme nehovorili o nositeľovi Nobelovej ceny.
Malý Max vyrastal v prostredí armády. Jeho otec slúžil v cisárskom vojsku, napokon, v roku 1914, získala rodina dedičný šľachtický titul.
Laue síce nebol práve najšikovnejším študentom, no talent na matematiku a fyziku ukazoval už ako mladík. A mal šťastie na skvelých učiteľov. Jedným z nich bol začiatkom 20. storočia sám Max Planck, otec kvantovej fyziky.
Krátko na to sa zoznámil so samotným Albertom Einsteinom, stali sa priateľmi a Laue Einsteinovi pomáhal spopularizovať a vo vedeckej obci uznať jeho teóriu relativity.
Napokon, to ho o desaťročia neskôr dostalo do konfliktu s národnými socialistami. Nacisti presadzovali akúsi zvrátenú nemeckú fyziku, v ktorej nebolo miesto pre židovských vedcov a ich teórie, a teda ani pre všeobecnú teóriu relativity. Laue proti tomu niekoľkokrát verejne vystúpil, dokonca pomáhal niekoľkým perzekvovaným vedcom utiecť z krajiny.
V roku 1945 bol v skupine vedcov, ktorých spojenci odviezli do Británie, aby ich nezajali Sovieti. A po vojne zase pomáhal v Nemecku zreorganizovať vedu tak, aby mohla znovu slobodne fungovať.
Ale aby sme teda nezabudli na jeho vedecký prínos: Max von Laue priniesol významné pokroky v optike, kryštalografii, zaoberal sa nielen röntgenovým žiarením, ale aj supravodivosťou, už spomínanou teóriou relativity či kvantovou teóriou.
Max von Laue sa narodil 9. októbra 1879, zomrel 24. apríla 1960.
Ďalšie správy z vedy
Aj keď vesmírna sonda Cassini je už po smrti, objavy stále prináša. Jej dáta napríklad teraz ukázali, že na Saturn stále padá prstencový dážď: drobné častice a plyny. Vytvárajú akýsi prstencový lejak, ktorý tvorí najmä vodík.
V Pompejach objavili vedci nové zachované nástenné maľby. Fresky v dome ukazujú pávy, hady, oblohu s vtákmi a postavu, ktorá ma polovicu tela muža a druhú polovicu psa. Výbuch sopky Vezuv zničil Pompeje 24. augusta roku 79.
Slaninu či šunku vedci spojili so zvýšeným rizikom rakoviny prsníka. Potraviny ako sú párky, slanina, saláma či šunka môžu podľa nového výskumu zvýšiť riziko ochorenia o deväť percent.
