BRATISLAVA. Ak by ste stáli na povrchu Merkúra, Slnko by ste videli až trikrát väčšie ako zo Zeme.
Naozaj by ste však na planéte stáť nemohli. Nielenže nemá žiadnu atmosféru, zabili by vás aj extrémne vysoké či nízke teploty.
Najmenšia planéta našej sústavy je síce najbližšie k Slnku, no nie je najhorúcejšia (víťazí Venuša.) Merkúru prislúcha iné prvenstvo.
Slnku neukazuje stále tú istú tvár
Merkúr sa na svojej ceste po obežnej dráhe môže dostať najbližšie k Slnku na vzdialenosť sedemdesiat miliónov kilometrov. V tomto bode sa planéta pohybuje 47 kilometrov za sekundu a je najrýchlejšia v našej sústave.
Keď sa Merkúr hýbe najrýchlejšie, Slnko na jeho povrchu nevychádza a nezapadá tak, ako na ostatných planétach.
Ranné Slnko na niektorých miestach planéty nakrátko vyjde, zapadne a znova vyjde, a podobne je to aj so západom Slnka.
Merkúr sa stále zmenšuje a podobá sa na Zem viac, ako sme si mysleli Čítajte Deň na Merkúre trvá 59 zemských dní, ale jeden slnečný deň, teda jeden celý cyklus dňa a noci, trvá 176 zemských dní. Môže za to pomer obehu a rotácie Merkúru.
Pre tento pomer si ľudia dlho mysleli, že Merkúr ma rotáciu viazanú na Slnko, pri pozorovaní ho totiž vždy sledovali z tej istej strany. V skutočnosti nemá k Slnku otočenú stále tú istú stranu.
Merkúr, podobne ako Venuša, nemá badateľné ročné obdobia. No na rozdiel od druhej planéty v sústave, Merkúr nemá ani atmosféru. Má len veľmi tenkú exosféru zloženú z kyslíka, sodíka, vodíka, hélia a draslíka.
Cez deň sa teploty na povrchu Merkúra pohybujú okolo 430 stupňov Celzia. V noci klesnú až na mínus 180 stupňov Celzia, práve preto, že Merkúr nemá atmosféru, ktorá by nahromadené teplo zachytila.
Magnetické tornáda
Merkúr - fakty
- Deň na Merkúre trvá 59 zemských dní. Za tento čas sa planéta otočí okolo svojej osi.
- Rok na Merkúre trvá 88 zemských dní. Za tento čas planéta obehne Slnko.
- Merkúr okolo Slnka obehne najrýchlejšie zo všetkých planét Slnečnej sústavy.
- Má polomer 2439,7 kilometra. Je o niečo väčší ako náš Mesiac.
- Merkúr je terestriálna planéta, ponáša sa na Zem.
- Meno dostal po poslovi bohov Merkúrovi.
- Merkúr nemá žiadne mesiace.
Merkúr je len o niečo väčší ako náš Mesiac. Podobá sa naň aj vzhľadom. Povrch planéty je zjazvený množstvom kráterov, ktoré vznikli po dopade mnohých meteoroidov a komét.
Najväčší z týchto kráterov, panva Caloris, má v priemere 1550 kilometrov.
Povrch Merkúra je zafarbený dohneda, no má na sebe zvláštne jasné šmuhy nazývané "kráterové lúče".
Vznikajú práve pri dopade telies.
Do vzduchu sa rozletia rozdrvené kusy skál a pri dopade vytvoria pásy.
Rozdrvený materiál lepšie odráža slnečné lúče a preto pôsobí jasnejšie oproti ostatnému povrchu. Šmuhy časom stmavnú.
Magnetické pole Merkúru má na povrchu silu len jedného percenta poľa Zeme. Napriek tomu pri spojení s magnetickým poľom slnečného vetra dokáže vytvoriť akési silné magnetické tornáda. Vďaka tornádu sa rýchla a horúca slnečná plazma dostane k povrchu planéty.
Merkúr sa zo Zeme najlepšie pozoruje pri jeho prechode popred Slnko, čo sa udeje trinásťkrát za storočie. Najbližší prechod bude 11. novembra 2019.
Prvá sonda, ktorá navštívila Merkúr bola Mariner 10, neskôr ju nasledovala sonda MESSENGER. Obe sú dnes nefunkčné.
V októbri 2018 vycestuje k Merkúru sonda Európskej vesmírnej agentúry BepiColombo, na ktorej pracovali aj Slováci.
