BRATISLAVA. Využili silu evolúcie - genetické zmeny a prirodzený výber, aby pomohli ľudstvu vyriešiť chemické problémy. Nobelovu cenu za chémiu tento rok získava revolúcia založená na evolúcii, teda využitie evolúcie v laboratóriu.
Cenu dostala už piata žena
Frances H. Arnoldová sa stala piatou ženou, ktorej udelili Nobelovu cenu za chémiu. Pred ňou ju získali v roku 2009 Ada E. Yonathová, v 1964 Dorothy Crowfoot Hodgkinová, v 1935 Irène Joliot-Curiová a v 1911 Marie Curiová.
Marie Curiová je jediným človekom, ktorý získal dve Nobelove ceny. Ešte v roku 1903 dostala cenu za fyziku.
Cenu si podobne ako pri fyzike rozdelia traja laureáti.
Prvá časť putuje vedkyni Frances H. Arnoldovej za riadenú evolúciu enzýmov, druhá vedcom Georgeovi P. Smithovi a sirovi Gregorymu P. Winterovi za fágové zobrazenie peptidov a protilátok.
Metódy, ktoré vyvinuli, pomáhajú ľudstvu vytvárať čistejší chemický priemysel, vyrábať nové materiály, udržateľné biopalivá či zachraňovať životy.
Laureátov oznámila v stredu švédska Kráľovská akadémia vied, ktorá cenu udeľuje. V pondelok udelili cenu za medicínu liečbe rakoviny, v utorok cenu za fyziku objavom v laserovej fyzike.
Loading
...Riadená evolúcia
Arnoldovej sa v roku 1993 podarilo po prvýkrát v histórii riadiť evolúciu enzýmov. Enzýmy sú bielkoviny, ktoré umožňujú katalýzu takmer všetkých chemických reakcií v živých organizmoch, od trávenia až po syntézu nových vlákien DNA.
"Pred dvadsiatimi piatimi rokmi sa to považovalo za okrajové šialenstvo. Nebolo to pre vedcov. Nebolo to pre džentlmenov. Ale keďže som inžinierka, a nie džentlmen, nemala som s tým problém," opísala začiatok svojej práce Arnoldová.
Nobelove ceny 2018 - časy oznámenia
Mier: 5. októbra o 11.00 h
Cena Sveriges Riksbank za ekonómiu: v pondelok 8. októbra, najskôr o 11.45 h
Literatúra: tento rok sa neodovzdáva
Najprv do génov enzýmov zaviedla náhodné mutácie. Potom gény vložila do baktérií, ktoré na základe tejto predlohy vytvorili náhodne zmutované enzýmy. Zmenené enzýmy potom skúšala v rôznych reakciách a podľa výsledku vybrala najefektívnejšie. Potom sa kolobeh znovu opakoval.
Metóda, ktorú vyvinula a upravila, dnes bežne umožňuje šetrnú výrobu chemických látok od liekov až po obnoviteľné palivá.
George Smith vyvinul metódu zvanú fágové zobrazenie, v ktorej sa pomocou bakteriofágov vyvíjajú nové bielkoviny. Bakteriofág je vírus, ktorý nakazí baktérie. Tvorí ho kúsok genetickej informácie, ktorú obaľujú bielkoviny.
Jeho nápad spočíval v zavedení špecifických génov do DNA fágov a tých zas do baktérií, ktoré by s trochou šťastia mohli vytvoriť potrebné bielkoviny.
"Veľmi málo výskumných prelomov je nových. Prakticky všetky stavajú na tom, čo bolo pred nimi. Je to o náhode. Rovnako je to aj v mojom prípade," povedal o ocenení Smith pre agentúru AP.
Gregory Winter využil fágové zobrazenie na riadenú evolúciu protilátok s cieľom vyrobiť nové liečivá. Fágovým zobrazením sa už podarilo vyvinúť protilátky, ktoré dokážu neutralizovať toxíny, potláčať autoimúnne ochorenia a liečiť metastázy rakoviny.
Minulý rok ocenili rozvoj biochémie
Vlani získali Nobelovu cenu za chémiu Jacques Dubochet, Joachim Frank a Richard Henderson, ktorí prispeli svojou prácou k rozvoju odboru biochémie.
Pomohli vyvinúť dnešnú podobu kryo-elektrónového mikroskopu - techniky, ktorá zjednodušila a zlepšila zobrazovanie živých molekúl vo vysokom rozlíšení.
Z beztvarých kvapiek sa vďaka ich objavom teraz vedcom ukazujú atómy jednotlivých molekúl.
