ŠTOKHOLM, BRATISLAVA. Všetko je o svetle. Nobelovu cenu za fyziku na rok 2018 udelili fyzikom Arthurovi Ashkinovi, Gérardovi Mourouovi a Donne Stricklandovej za prínos a objavy v oblasti laserovej fyziky.
Tretia v histórii
Pred Donnou Stricklandovou získali cenu za fyziku iba Marie Curriová v roku 1903 a Maria Goeppert-Mayerová v roku 1963. Marie Curriová pritom získala v roku 1911 Nobelovu cenu za chémiu.
Ich vynálezy vyrobené zo svetla ukázali extrémne malé objekty tak, ako ich nik dovtedy nevidel a otvorili nové oblasti výskumu.
Laureátov oznámila v utorok švédska Kráľovská akadémia vied, ktorá cenu udeľuje.
"Ako prvé vám napadne, že je to šialené," povedala počas ceremónie v rozhovore Donna Stricklandová o telefonáte, ktorý ráno dostala.
Stricklandová je treťou ženou, ktorá získala Nobelovu cenu za fyziku. Keď sa jej na túto skutočnosť spýtali, odpovedala: "Myslela som, že ich bolo viac."
V pondelok udelili cenu za medicínu liečbe rakoviny.
Loading
...Nástroje zo svetla
Americký fyzik Arthur Ashkin dostal ocenenie za vynález optickej pinzety, ktorá našla veľké uplatnenie v biológii.
Nobelove ceny 2018 - časy oznámenia
Chémia: v stredu 3. októbra, najskôr o 11.45
Mier: 5. októbra o 11.00
Cena Sveriges Riksbank za ekonómiu: v pondelok 8. októbra, najskôr o 11.45
Literatúra: tento rok sa neodovzdáva.
Pinzeta umožňuje pomocou svetla pozorovať, posúvať, otáčať aj ťahať malé častice, atómy, vírusy či iné živé bunky bez toho, aby ich laserové lúče narušili. Dokážu však v prípade potreby aj rezať.
Optická pinzeta pracuje na princípe radiačného tlaku svetla, ktorým sa dajú posúvať objekty.
V mnohých laboratóriách na svete sa pinzeta uplatnila pri výskume rôznych biologických procesov vrátane DNA, vnútorného života buniek či proteínov.
Arthur Ashkin je vo veku 96 rokov zároveň najstarším laureátom Nobelovej ceny.
Operácie očí
Druhú polovicu Nobelovej ceny udelili francúzskemu fyzikovi Gérardovi Mourouovi a kanadskej fyzičke Donne Stricklandovej. Ich výskum vydláždil cestu k najkratším a najintenzívnejším laserovým impulzom, ktoré ľudstvo pozná.
Technika, ktorá sa nazýva chirped pulse amplification, sa stala základom mnohých vysoko intenzívnych laserov.
Pracuje na premyslenom princípe, keď sa laserové impulzy najprv časovo roztiahnu, aby sa znížila ich sila. Potom sa opäť zosilnia a následne stlačia. Ak sa impulz stlačí a stane sa kratším, v rovnako malom priestore sa nahromadí oveľa viac svetla, čím sa výrazne zvýši intenzita lasera.
Takéto ultra ostré lasery umožňujú veľmi presne rezať alebo spraviť diery v rôznych materiáloch, dokonca aj v živých tkanivách.
Osvedčili sa pri operáciách očí, ktoré každoročne pomáhajú miliónom ľudí.
Pred rokom ocenili gravitačné vlny
Nobelovu cenu za fyziku vlani získali fyzici Rainer Weiss, Barry C. Barish a Kip Thorne za ich prínos detektoru LIGO a pozorovanie gravitačných vĺn.
Existenciu gravitačných vĺn pred viac ako sto rokmi predpovedal slávny fyzik Albert Einstein, ktorý však neveril, že ich skutočne aj objavíme. Vlny sú dôsledkom relativity.
Ak sa veľmi hmotné teleso pohybuje, zanecháva za sebou vlny v časopriestore podobne ako loď na hladine jazera. Vďaka gravitačným vlnám môžu vedci lepšie porozumieť extrémnym procesom vo vesmíre.
