SME

Zoom: Jeho myšlienky boli plné nezmyslov, ale založil vedu

Bernardino Telesio dláždil cestu napríklad Gelileovi.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Vypočujte si podcast

Prepis podcastu do textu

Niekedy nie je až také dôležité, aký máte výsledok. Dôležitejšie je, ako ste sa k nemu dopracovali.

A dôležitejšie je to preto, že potrebujete pochopiť princípy metódy, ktorou je správne postupovať.

Nie, to nie je poučka zo skúšky nejakej vysokoškolskej matematiky, to je úplný základ toho, čo dnes voláme vedou.

SkryťVypnúť reklamu

Veda je taká úžasné, taká užitočná, taká výnimočná v dejinách ľudskej kultúry nie preto, že vytvára akýsi súbor tvrdení a poučiek a zákonov. Je takou výnimočnou preto, že veda, to je vlastne vedecká metóda.

Jedným z jej prvých priekopníkov bol taliansky mysliteľ z renesančných čias, človek, o ktorom väčšina ľudí asi vôbec nepočula.

Desaťročia pred otcami modernej vedy, pred časmi Galilea Galileiho, Francisa Bacona a René Descartesa žil Bernardino Telesio. A tvrdil niečo, čo dnes považujeme za úplne banálne, no vtedy to spôsobilo revolúciu.

Že poznanie má začať pozorovaním.

Predstavte si Taliansko, v ktorom práve zúri renesancia. Konečne sme dobehli antické umenie aj myslenie, patróni podporujú maliarov, sochárov a filozofov, najmä preto, aby verejnosti servírovali ich dokonalé PR.

SkryťVypnúť reklamu

Stále však platí, že v prípade poznávania má autoritu aristoteliánsky rozum, abstraktné myslenie, ktoré ide k skutočnej podstate vecí. Na juhu Talianska sa však rodilo hnutie, ktoré s tým nesúhlasilo.

A jeho asi najvýznamnejším členom bol kalábrijský mladík z dobrej rodiny, pod ochranou miestnej šľachty, Bernardino, syn rodiny učencov, básnikov a s dobrým všeobecným renesančným vzdelaním z Milána, Ríma a Padovy.

Pointu jeho filozofie asi môžeme preskočiť: napokon tvrdil, že všetkému vo vesmíre vládne dvojica princípov, teplé a studené, Zem je studená a nehybná, kým horúce Slnko ju obieha.

To nedávalo zmysel už v jeho dobe, Kopernik ho predbehol o desaťročia. Dôležitejšie ale je, že vždy kládol dôraz na pozorovania. Vlastne, zmyslové pozorovania kládol za základ všetkého, takže sám Francis Bacon ho nazval prvým z moderných. A – potom – ho, samozrejme, za jeho zvyšok tvrdení kritizoval.

SkryťVypnúť reklamu

Nezabúdajme, že sa to dialo takmer polstoročie pred tým, ako na podobných myšlienkach Galileo postavil modernú vedu.

A preto je Telesio taký dôležitý. Aj keď sa mýlil, je jedným z predkov modernej vedy. Zomrel 2. októbra v roku 1588.

Ďalšie správy z vedy

Baktérie už používajú 2,7 miliárd rokov rovnaký mechanizmus. Používajú ho, keď vytvárajú spóry. Vedci skúmali, ako takýto systém funguje a zistili, že spúšťač na štart procesu je takmer tri miliardy rokov rovnaký.

Jasné, asi si to všetci myslíme, ale teraz existuje aj vedecký dôkaz. Výskumníci naozaj našli spojitosť medzi hladom a zmenami nálady. Rýchle zmeny hladiny glukózy môžu meniť naše správanie.

Astronómovia prvý raz narazili na ohromné piesočné búrky na Saturnovom Titane. Mesiac je tak tretím telesom po Zemi a Marse, kde podobný úkaz pozorovali.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu