SME

Zoom: Bol chudobný a hladoval. Nakoniec získal Nobelovu cenu

Ako žil a pracoval Ivan Petrovič Pavlov.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Vypočujte si podcast

Prepis podcastu do textu

Ak to veľmi, ale naozaj veľmi zjednodušíme: mohli by sme to opísať nejako takto. Existuje spôsob učenia, pri ktorom biologický stimul – v preklade, jedlo – sa spája s nejakým iným stimulom – zazvonenie zvončeka – pričom sa sleduje reakcia. V tomto prípade slintanie.

Jednoducho, zrazu do psov vštepíte, že slintať začnú aj pri zazvonení zvončeka, a jedlo ani nemusí prísť.

SkryťVypnúť reklamu

Tým by sme mohli zhrnúť takzvané klasické kondcionovanie. Alebo, ak chcete, Pavlovovu rekciu. A práve jej otec, ruský fyziológ, psychológ a lekár Ivan Petrovič Pavlov je našim dnešným vedeckým hrdinom týždňa.

Za svoje objavy získal Nobelovu cenu, ako vôbec prvý Rus, položil základy niektorých dodnes využívaných terapeutických postupov a pomáhal spoznávať, ako fungujú naše telá dávno pred tým, ako sme mali CTčka a magnetické rezonancie.

Malý Pavlov bol najstarším dieťaťom dedinského ortodoxného kňaza. Narodil sa v nie práve príjemných časoch polovice 19. storočia a pôvodne mal byť tiež kňazom.

No v roku 1870 vymenil seminár za fyziku a matematiku a rozhodol sa venovať vedeckej kariére. Vďaka za to, dodnes sa totiž jeho meno učíme. Začiatky pritom nemal vôbec ľahké, dokonca trel biedu a nevedel si nájsť dobrú akademickú pozíciu.

SkryťVypnúť reklamu

Napriek tomu, že jeho talent si dobové vedecké prostredie všimlo veľmi rýchlo, už za svoje rané práce získaval medaily a ocenenia. Skutočne váženú pozíciu však dosiahol až na prelome 19. a 20. storočia a na petrohradskej Vojenskej lekárskej akadémii pôsobil ďalšie takmer polstoročie.

A práve z týchto miest pochádzajú jeho najdôležitejšie experimentálne zistenia, vďaka systematickej a – v tej dobe unikátnej – dlhodobej práci s pokusnými zvieratami.

Napokon, v roku 1904 mu za to švédski akademici udelili Nobelovu cenu za fyziológiu alebo medicínu so slovami, že si ju zaslúži „ako uznanie jeho prác týkajúcich sa fyziológie trávenia, prostredníctvom ktorých sa zmenili a rozšírili vedomosti týkajúce sa vitálnych aspektov jedincov".

Ivan Petrovič Pavlov sa narodil pred 169 rokmi, 26. septembra v roku 1849.

SkryťVypnúť reklamu

Ďalšie správy z vedy

Každodenný aspirín nie je pre zdravých, môže uškodiť, naznačuje nový výskum. Spochybňuje tak staršie tvrdenia, že malé dávky aspirínu denne môžu dlhodobo pomáhať. Látka pomáha iba rizikovým seniorom.

Komáre môžu kontaminovať ekosystémy. To asi nie je veľká správa, zaujímavou ju však robí nové zistenie, že to môžu byť aj mikroplasty. A to vtedy, ak komáre vyrastajúce v kontaminovanej vode zhltne predátor ďaleko od vodných plôch.

Výskum naznačuje, že lieky na báze kanabinoidov neznižujú intenzitu bolesti. Fungujú totiž inak, spôsobujú, že táto bolesť je menej nepríjemná a oveľa viac tolerovateľná.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Podcast Klik

Komentovaný prehľad technologických správ.


a 1 ďalší 1
Asteroid 2024 YR4 zachytený Webbovým teleskopom.

Objekt je doteraz najmenší, aký Webbov teleskop zameral.


TASR 1
Ilustračná snímka.

(Ne)vedecký newsletter Tomáša Prokopčáka.


4
Misia Fram2 je pomenovaná po nórskej prieskumnej lodi.

Kapsula za pomoci padákov dosadla do vôd Tichého oceánu.


TASR
SkryťZatvoriť reklamu