BRATISLAVA. Prvočísla už stovky rokov udivujú ľudí svojou nepredvídateľnosťou. Dva, tri, päť, sedem, jedenásť, trinásť, sedemnásť, devätnásť, dvadsaťtri, dvadsaťdeväť, tridsaťjeden.
Predošlé najväčšie prvočíslo malo 22 miliónov číslic. Našli väčšie Čítajte Čím ďalej idete, tým zriedkavejšie sú rozmiestnené. Alebo nie?
Americkým výskumníkom sa teraz podarilo zistiť, že prvočísla možno predsa len nie sú také náhodné. Narazili na unikátny vzor v rozmiestnení prvočísel, teda ak si ich predstavíte ako fyzický útvar.
Vzor rozmiestnenia prvočísel sa totiž prekvapivo podobá na vzor rozmiestnenia atómov v určitých prírodných kryštáloch. Výskum môže v budúcnosti ovplyvniť vedu o materiáloch a spôsob hľadania prvočísel.
Objav opisujú v magazíne Journal of Statistical Mechanics: Theory and Experiment.
Prvočísla ako atómy
Prvočísla sú také prirodzené čísla, ktoré sa dajú deliť iba sebou samým alebo jednotkou.
Obzvlášť veľké prvočísla majú pre svoju náhodnosť veľmi dôležitú úlohu napríklad v šifrovaní.
V súčasnosti najväčšie známe prvočíslo má viac ako dvadsaťtri miliónov číslic. V novom výskume sa však vedci na prvočísla nepozreli z matematického hľadiska.
Skúmali ich tak, ako keby tvorili štruktúru materiálu, teda boli jeho atómami.
