Ak príde na geológiu, v slnečnej sústave sú dve najzaujímavejšie telesá. Na jednom z nich pravdepodobne žijete a to druhé už dvanásť rokov nie je planétou.
Plutu tento titul odobrali astronómovia už v roku 2006, no nie všetci vedci s novou klasifikáciou súhlasia.
Niektorí dokonca tvrdia, že neodzrkadľuje reálne vedecké používanie termínu planéta. Ukazuje to aj najnovší výskum vo vedeckom časopise Icarus zameranom na planetárne vedy.
Súčasnú definíciu planéty pritom odhlasovali v posledný deň stretnutia Medzinárodnej astronomickej únie v Prahe v roku 2006.
Ak chcete nejaké vesmírne teleso nazvať planétou, musí splniť nasledujúce podmienky : (a) obieha okolo Slnka, (b) má dostatočnú hmotnosť, aby jeho vlastná gravitácia prekonala vnútorné sily pevného telesa, takže dosiahne tvar zodpovedajúci hydrostatickej rovnováhe (teda približne gule) a (c) vyčistilo okolie svojej dráhy.
Práve pre tretí bod Pluto vypadlo z množiny planét a zaradilo sa medzi trpasličie planéty. Svoju obežnú dráhu totiž zdieľa s ďalšími objektmi v Kuiperovom páse a dnes tak poznáme päticu trpasličích planét: Ceres, Pluto, Eris, Makemake a Haumeu.
Lenže, poslednú časť definície nepodporuje väčšina vedeckej literatúry. V novom výskume vedci prešli odborné články za posledných dvesto rokov a našli iba jediný prípad, keď vedec použil pri planéte argument o vyčistení obežnej dráhy. Bolo to v štúdii z roku 1802 a tvrdenie bolo založené na už vyvrátenom odôvodnení.
Niektorí planetárni výskumníci preto Pluto naďalej opisujú ako planétu. Slovom planéta dokonca často označujú aj mesiace, napríklad Saturnov Titan a Jupiterov mesiac Europa.
Podľa takýchto výskumníkov by sa definícia planéty mala zameriavať skôr na vnútorné vlastnosti telesa a nie na tie, ktoré sa môžu meniť, ako je napríklad obežná dráha. Iní zase hovoria, že správna definícia by mala obsahovať iba to, či je teleso dostatočne veľké na to, aby mu gravitácia umožnila dosiahnuť guľovitý tvar. Prípadne guľový tvar a aktívne geologické procesy.
Lebo také Pluto má podpovrchový oceán, atmosféru s viacerými vrstvami, organické zlúčeniny, dôkazy o dávnych jazerách a tiež niekoľko mesiacov. Dokonca sa zdá, že v súčasnosti je omnoho aktívnejšie a živšie ako Mars.
Aktuálna definícia planéty tiež neumožňuje formálne nazývať planétami exoplanéty iných hviezd. Jednoducho preto, že nekrúžia okolo Slnka.
A posledný bod o vyčistenej obežnej dráhe tiež vedie k rozkošnému paradoxu: znamenalo by to, že Zem nebola planétou prvých 500 miliónov rokov svojej histórie, pretože do tej doby obiehala Slnko medzi zhlukom vesmírnych trosiek.
Nech už je to tak alebo onak, momentálne má naša slnečná sústava osem planét. A Deviata... nuž, o tej sa špekuluje, nie je to Pluto, má byť obrovská, ďaleko ďaleko v končinách nášho systému a stále čakáme na dôkaz, či vôbec existuje.
Ďalšie správy z vedy:
India predstavila nový kozmický skafander. Krajina predpokladá, že svoju prvú vesmírnu pilotovanú misiu odštartuje v roku 2022. Na skafandri krajina pracovala dva roky a misia by mala smerovať na obežnú dráhu Zeme.
Naša slnečná sústava si prešla v minulosti veľkým upratovaním. Ďalším dôkazom je zvláštny pohyb dvojice planétok Patroclus a Menoetius. Urán a Neptún boli vystrčené ďalej od Slnka, pričom stopy zanechali na obežných dráhach ďalších telies.
Piesočná búrka na Marse stráca na svojej intenzite a obloha červenej planéty sa trochu vyčisťuje, hovorí NASA. Otázkou teraz je, či to zvládol aj rover Opportunity.
