Autor je členom medzinárodnej expedície do Arktídy s prírodovedným programom pod záštitou Juhočeskej univerzity v Českých Budějoviciach. Táto časť sa odohrala ku koncu augusta.
Ak má niekto z čitateľov záľubu v katastrofických filmoch, návšteva mesta Pyramiden by pre neho bola výnimočnou udalosťou. Názov mesta je odvodený od vzhľadu hory, ktorá sa týči nad mestečkom.
V kontajneri spí sedem chlapov. O luxuse sa nedá hovoriť Čítajte Napriek tomu, že sa v poslednom desaťročí toto opustené „sovietske“ mesto stáva vyhľadávanou turistickou atrakciou, na mňa pôsobí veľmi pochmúrne.
Z našej polárnej stanice je mestečko dostupné motorovým gumeným člnom, no motivácie na jeho návštevu sú azda iba tri.
Je to miesto, kde je pre mňa z nepochopiteľných príčin telefónny signál len na jednom obmedzenom mieste a aj reštaurácia, kde si človek môže dať ruský boršč a pivo.
Tiež tu počas dňa kotvia vybrané turistické lode, ktoré nám dodávajú na stanicu benzín do elektrického generátora a do motorov gumených motorových člnov.
Na týchto lodiach občas do zálivu Petuniabukta prichádzajú, či z neho odchádzajú aj vedci, ktorí sa podieľajú na programe polárnych expedícií Českej republiky a Poľska.
Nedopitá káva a vyschnuté rastliny
V meste Pyramiden sa ťažilo čierne uhlie.
Pred približne 600 miliónmi rokov sa súostrovie Svalbard, vtedy ako súčasť väčšej pevniny, pohlo z oblasti dnešnej Antarktídy smerom na sever, rýchlosťou 1,5 až 2 centimetre za rok.
Počas svojej existencie bolo pokryté púšťou, tropickým dažďovým pralesom aj plytkými morami.
Arktický zápisník Martina Bačkora
- Rozhovor pred cestou: Ozbrojení budeme skúmať rastliny
- Prvá časť zápisníka o najhoršom zločine, nekopaní hrobov a vypchanom medveďovi v kostole.
- Druhá časť o stretnutí s medveďmi a prvých nociach na arktickej stanici.
Špicbergy sú preto encyklopédiou geológie, kde je dodnes možné na malom priestore pomerne jednoducho datovať jednotlivé geologické vrstvy.
Pozostatkom dažďového pralesa sú aj uhoľné zásoby v meste Pyramiden. Mesto založili Švédi v roku 1910, ale už v roku 1927 ho predali vtedajšiemu Sovietskemu zväzu.
V meste pôsobilo viac ako tisíc baníkov s rodinami, bola tu nemocnica aj škola. Pracovníci zo všetkých odborov, podľa miestnej ruskej sprievodkyne „tí najlepší z najlepších“, tu pracovali na základe pracovnej zmluvy zvyčajne dva roky.
Jedlo bolo bezplatné, jedáleň bola pre striedanie sa pracovných zmien otvorená takmer nepretržite. Ľudia si tu dokázali ušetriť mzdu za celé dva roky, keďže možností na jej míňanie boli obmedzené.
V auguste 1996 sa však stalo niečo, čo významne ovplyvnilo minulosť a prítomnosť osídlenia mestečka. Na Špicbergoch havarovalo civilné lietadlo Tu-154M a všetci pasažieri a posádka zahynuli.
