Autor je aktuálne členom medzinárodnejexpedície do Arktídy s prírodovedným programom, pod záštitou Juhočeskej univerzity v Českých Budejoviciach.
V rámci môjho vedeckého zamerania, štúdia fyziológie a ekológie rastlín v stresových podmienkach, som sa pre rastliny (a vďaka rastlinám) dostal na rozmanité miesta našej planéty.

Či to boli oblasti s vysokým obsahom ťažkých kovov v pôdach na Slovensku, mestá so znečisteným ovzduším v Ázii a Európe, chladná Antarktída alebo aktuálne „trochu“ teplejšia Arktída, na súostroví Svalbard (v preklade chladné brehy).
Najväčším ostrovom súostrovia sú Špicbergy. Názov Špicbergy zaviedol holandský moreplavec Willem Barents a v preklade toto pomenovanie označuje „špicaté vrchy“.
Súhlasím, je to výstižné.
Ako sa dostať na Artkídu
V porovnaní s cestou na Antarktídu je cesta za Severný polárny kruh jednoduchšia.
“Značka pri vstupe do budovy nás láskavo vyzýva, aby sme si zbraň dočasne odložili do kovovej schránky.
„
Vedie tu dokonca pravidelná letecká doprava, ktorá končí v meste Longyearbyen, kde je asi najsevernejšie položené civilné letisko na svete.
Mesto na ostrove Špicbergy, kde žije drvivá väčšina všetkých obyvateľov súostrovia, má približne dva a pol tisíc obyvateľov.
Longyearbyen dostal meno po Longyearovi, mužovi, ktorý mesto založil na začiatku dvadsiateho storočia, „byen“ označuje v nórčine mesto. Longyear tu chcel ťažiť uhlie. Pozostatky po ťažbe sú tu dodnes v podobe zvyškov lanovky, ktorá privážala uhlie z viacerých baní až do prístavu.
Na iných miestach Svalbardu už žije len minimum ľudí. Na niektorých miestach v polárnych staniciach možno zastihnúť dokonca už iba vedcov. Aj preto tu vzniká paradox - na Svalbarde je viac medveďov bielych než ľudí.
Iná situácia je s turistami, ktorí Longyearbyen radi vyhľadávajú.
Napríklad dnes v tunajšom prístave zakotvila výletná loď MSC Meraviglia, ktorá dokáže na devätnástich palubách previesť približne 4500 hostí a 1500 zamestnancov.