BRATISLAVA. Etanol, opojná látka a hlavná súčasť alkoholických nápojov, je súčasťou života ľudí už tisícky rokov - presnejšie trinásťtisíc.
Ako alkoholputuje vašim telom Čítajte Objav najstaršieho pivovaru na svete naznačuje, že už týchto dávnych časoch ľudia vyrábali pivo.
Ide zároveň o najstarší dôkaz o alkoholickom nápoji, ktorý pripravil človek.
Objav uverejnili vo vedeckom časopise Journal of Archaeological Science.
Ako vyrábali praveké pivo?
Pred šesťdesiatimi rokmi navrhlo niekoľko archeológov odvážnu teóriu. Keď ľudia začali v niektorých oblastiach prvýkrát pestovať obilniny, nebolo to vraj preto, aby mohli piecť chlieb.
V skutočnosti potrebovali obilniny na výrobu alkoholického nápoja.
Kamenné mažiare a mažiare objavené v zemi v jaskyni Raquefet (B). Na obrázku C vidíte rekonštrukciu, ako mohli mažiare vyzerať. (zdroj: Elsevier, Journal of Archaeological Science: Reports/Dror Maayan/Anat Regev-Gisis)Nález dôkazov o najstaršej výrobe piva môže opäť odštartovať debatu na tému čo bolo skôr - pivo alebo pestovanie obilia?
Archeológovia pri vykopávkach v jaskyni Raquefet v dnešnom Izraeli našli v kamenných mažiaroch neďaleko pohrebiska stopy po najstaršom alkohole.
Ich nález naznačuje, že alkohol ľudia vyrábali už pred pred jedenásť- až trinásťtisíc rokmi.
Účelové pestovanie obilnín ako pšenice či jačmeňa sa pritom začalo až pred zhruba 9500 rokmi.
Praveké pivo vyrábali lovci a zberači z natúfienskej kultúry. Žili polousadeným životom vo východnom Stredomorí počas paleolitu a neolitu.
Penu a žltú farbu by ste v pravekom natúfienskom pive hľadali ťažko. Nepodobalo sa na nápoj, ktorý vám načapujú dnes.
Pripomínalo skôr akýsi odvar podobný ovsenej kaši, vysvetľuje v tlačovej správe Stanfordovej univerzity autor štúdie Jiajing Wang.
V kamenných mažiaroch našli vedci iba mikroskopické stopy škrobov a tiež rastlinných buniek nazývaných fytolity. Tie sú typické pre premenu pšenice a jačmeňa na alkohol.
Ľudia z natúfienskej kultúry vyrábali pivo zrejme v troch krokoch:
- Najskôr premenili škroby z jačmeňa či pšenice na slad. Dosiahli to tak, že zrno najprv nechali naklíčiť vo vode, potom ho zliali, vysušili a uschovali.
- Slad neskôr rozdrvili a zahriali.
- Nakoniec zmes ponechali kvasiť divými kvasinkami zo vzduchu.
Tento postup autori štúdie overili aj experimentom v laboratóriu. Podarilo sa im vytvoriť podobné mikroskopické zvyšky, aké našli v mažiaroch.
Mikroskopické stopy starovekých škrobov z jaskyne Raquefet (vľavo) porovnané so vzorkami, ktoré Liuová a jej kolegovia vytvorili pri testoch v laboratóriu. (zdroj: Li Liuová)Chlieb a pivo
Natúfienci alkoholický nápoj zrejme používali pri rituálnych slávnostiach, počas ktorých uctievali mŕtvych. Pozostatky po pive totiž našli vedci blízko natúfienského pohrebiska.
"Tento objav naznačuje, že výroba piva nebola nevyhnutne výsledkom nadbytočnej poľnohospodárskej produkcie, vznikla, aspoň do určitej miery, pre rituálne účely a duchovné potreby ešte pred poľnohospodárstvom," vysvetľuje profesorka archeológie a vedúca výskumu Li Liuová.
“Výroba piva vznikla, aspoň do určitej miery, pre rituálne účely a duchovné potreby ešte pred poľnohospodárstvom
„
Liuovú prekvapilo, keď objavila stopy po alkoholickej výrobe v kamenných mažiaroch. V jaskyni totiž pôvodne zisťovali, akú rastlinnú potravu jedli miestni pravekí obyvatelia.
Príslušníci natúfienskej kultúry nie sú zaujímaví iba pre ich spojenie s pivom. Piekli totiž aj najstarší chlieb na svete, ktorý archeológovia objavili len pred dvoma mesiacmi.
Praveké chlebové omrvinky pochádzali zrejme z obdobia pred 11 600 až 14 600 rokmi. Zvyšky po výrobe piva môžu byť podľa analýzy staré 11 700 až 13 700 rokov.
"Pozostatky natúfienskej kultúry v jaskyni Raquefet nás nikdy neprestanú udivovať," hovorí v tlačovej správe vydavateľstva Elsevier Dani Nadel, ktorý sa tiež podieľal na vykopávkach.
V jaskyni dávnejšie objavili pohrebisko s tridsiatimi jedincami. Okrem mažiarov pri nich našli aj kamenné náradie či zvieracie kosti.
"A teraz s výrobou piva poskytujú ostatky v jaskyni Raquefet veľmi živý a farebný obraz o spôsobe života natúfienskej kultúry, ich technologických schopnostiach a vynálezoch," dodáva Nadel.
DOI: 10.1016/j.jasrep.2018.08.008
