BRATISLAVA. Medzinárodnému tímu archeológov sa podarilo v Chorvátsku naraziť na stopy doteraz najstaršieho známeho syra.
Pochádza z obdobia pred viac ako sedemtisíc rokmi. Predbehol tak tritisíc rokov starý syr, ktorý vedci odhalili minulý mesiac v egyptskej hrobke.
Objav najstaršieho syra tak posúva výrobu o štyritisíc rokov ďalej do minulosti. Štúdiu publikovali v magazíne PLOS One.
Kultúrna zmena
Na stopy syra narazil medzinárodný tím vedcov pri skúmaní hrnčiarskych výrobkov z dvoch chorvátskych archeologických nálezísk v Pokrovniku a Danilo Bitin.
Objavili najstarší chlieb na svete. Jeho recept má štyri prísady Čítajte Staroveké nádoby však neskrývali žiadne kúsky starovekého čedaru či hermelínu, ale stopy po mastných kyselinách. Ich analýza umožnila vedcom zistiť, z akých potravín pochádzajú. Rádiouhlíkovým datovaním zas určili vek hrnčiarskych výrobkov.
V nádobách našli vedci stopy po mlieku, jogurtoch a syre. Pochádzali z rôznych období.
Mlieko ľudia ukladali do nádob už pred 7700 rokmi. Mlieko v tomto období pili zrejme hlavne deti, keďže dospelí mali intoleranciu laktózy.
Všetko sa zmenilo približne po päťsto rokoch.
Vtedy ľudia začali do nádob ukladať aj fermentované mliečne výrobky. Nádoby na syr boli úplne iné ako tie na mlieko.
"Výroba syra bola taká dôležitá, že vyrábali nové kuchynské nádoby," vysvetľuje v tlačovej správe archeologička Sarah B. McClurová.
"Došlo ku kultúrnej zmene."
Nové možnosti
Výskumníci si myslia, že práve výroba syra a ďalších fermentovaných mliečnych výrobkov otvorila ľuďom v Európe nové možnosti.
Nielenže sa znížila úmrtnosť detí, ale mliečne výrobky podnietili aj demografické zmeny, vďaka ktorým sa ľudia mohli presunúť do severnejších častí svetadielu.
Syry sa ľahšie prenášali, vydržali viac ako bežné mlieko a dospelí ich mohli ľahšie stráviť.
Vedci však nevedia povedať, ako prebiehala výroba syra pred viac ako sedemtisíc rokmi.
DOI: 10.1371/journal.pone.0202807
