SME

Zoom: Vedec mal pravdu, ale nikto mu počas života neveril

Príbeh Ludwiga Boltzmana.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Vypočujte si podcast

Prepis podcastu do textu

Predstavte si to takto. Máte okolo seba veci. Máte okolo seba kvapaliny. Máte okolo seba dokonca plyny, ktoré sa nejako chovajú, ktoré sa nejako správajú a hýbu, ktoré majú energiu a teplotu.

A teraz si predstavte ešte jednu vec: príde za vami akýsi človek a bude vám rozprávať, že za všetkým, za pohybmi a princípmi, za fenoménmi a javmi sa ukrýva kinetická podstata sveta. A na tú podstatu potrebujete atómy a molekuly.

SkryťVypnúť reklamu

Nie nejaké teoretické modely, ani myšlienkové experimenty. Skutočné atómy, ktoré sa skladajú do skutočných objektov sveta okolo nás.

Že to je predsa jasné, to sme sa učili už dávno škole, tak čo otravujeme s takou banalitou. Tak teraz sa preneste do druhej polovice 19. storočia.

Ludwigovi Boltzmannovi prominentní vedci jeho doby neverili, že má celý čas pravdu.

Malý Boltzman sa narodil v rakúsko-uhorskej Viedni do relatívne dobre situovanej rodiny štátneho úradníka. Dostalo sa mu najskôr súkromnej výchovy, neskôr študoval fyziku na Viedenskej univerzite, kde získal aj doktorát.

Už vtedy sa venoval takzvanej kinetickej teórii plynov, kde sa stretol s myšlienkami iného génia predmodernej vedy, teóriami Jamesa Clerka Maxwella a sám sa neskôr stal vysokoškolským učiteľom: najskôr v Grazi, neskôr v Mníchove a na sklonku života vo Viedni.

SkryťVypnúť reklamu

Zaujímavejší než jeho akademická kariéra je však veľký vášnivý spor na prelome storočí, ktorého sa stal hlavnou súčasťou. Fyzici tých čias sa sporili, či podstatou vesmíru je skôr hmota, alebo energia. Nezabúdajme, sme v časoch pred Einsteinom a jeho slávnou rovnicou, ktoré oboje spája.

Boltzmann podobne ako mnohí chemici tých čias podporoval myšlienky, že všetko je zložené z atómov. Niektorí fyzici a prakticky všetci prírodní filozofi však boli proti. A keď sa Boltzmann pokúšal sformulovať kompromisné stanovisko, pohneval si aj ostatných.

Napokon mu dejiny dali za pravdu. Medzičasom však Ludwig Boltzman zásadne pomohol pochopeniu pohybu molekúl v plynoch, prispel k matematike a štatistickej mechanike technikami, ktoré sa dodnes pri niektorých situáciách používajú.

SkryťVypnúť reklamu

A napokon sa potvrdili aj jeho predstavy o atómoch a molekulách... vďaka myšlienkam samotného Alberta Einsteina a pokusom Jeana Baptistu Perrina. Toho sa však Ludwing Boltzmann nedožil, 5. septembra v roku 1906 spáchal samovraždu.

Ďalšie správy z vedy:

Čelo plné vrások môže varovať pred chorým srdcom. Zdá sa, že hlava a tvár naznačujú varovné signály. Stále však ide o koreláciu, nie o priame vyplývanie.

Ak máte sedavé zamestnanie, nezabudnite sa raz za čas zdvihnúť a poprechádzať. Teraz na zoznam škodlivých účinkov dlhého sedenia pribudol aj znížený prívod krvi do mozgu. Vedci preto odporúčajú kratučké prechádzky po každej polhodine sedenia.

Ak chcete mať príjemné sny, upokojte najskôr svoju myseľ. Nový výskum ukazuje, že ľudia s pokojnou, uvoľnenou mysľou a myšlienkami počas dňa mávajú pozitívnejšie sny než tí, ktorí prežívajú stres a úzkosť. Čo platí aj naopak, sny by mohli lekárom prezrádzať stav mysle.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu