Vypočujte si podcast
- Odoberajte: Apple podcasty | RSS | Podbean | Pocket Casts | TuneIn
- Čo je to podcast? | Ako počúvať na iPhone? | Ako počúvať na Androide?
- Všetky časti podcastu Zoom
Prepis podcastu do textu
Ďaleko za bývalou planétou Pluto, až tam, kde končí naša slnečná sústava a kde sa stretáva s medzihviezdnym priestorom, nachádza sa čosi zvláštne. Sonda New Horizons práve tam teraz pravdepodobne narazila na pozoruhodný náznak dlho hľadaného obrovského kozmického útvaru.
Pre nedostatok lepších výrazov ho volajme napríklad obrovská stena. Náš kozmický pútnik totiž zachytil špecifické ultrafialové žiarenie, ktoré môže pochádzať z miesta, kde už sa končí vplyv Slnka.
Pred tridsiatimi rokmi na toto žiarenie narazili aj sondy Voyager. Štúdiu vedci publikovali v magazíne Geophysical Research Letters.
Nielen naše Slnko okolo seba neustále vytvára prúd nabitých častíc, nazývaný slnečný vietor. Tento vietor vypĺňa bublinu, heliosféru, okolo slnečnej sústavy, ďaleko za obežnú dráhu našej planéty.
Čím však vietor prúdi ďalej, tým je slabší, až v určitom bode – takzvanej heliopauze - prestane tlak slnečného vetra odolávať okolitým vplyvom. Za týmto bodom by podľa vedcov mali prúdiť nenabité atómy vodíka. Pretože práve tie, keď sa približujú k heliopauze, spomaľujú sa a hromadia.
Výsledkom je akási hustá stena z vodíka. A práve o tejto stene teraz hovoríme. Keď do takejto masívnej vodíkovej štruktúry narazí slnečný vietor, uvoľní sa špecifické žiarenie.
Prvé náznaky nám o ňom priniesli sondy Voyager, sonda New Horizons teraz staršie údaje potvrdila. Počas svojho putovania v rokoch 2007 až 2017 viackrát zapla svoje nástroje, aby zachytila rozptýlené ultrafialové žiarenie, ktoré sa nazýva spektrálna čiara Lyman-alfa. Vzniká, keď elektrón v atóme vodíka prechádza z nižšej energetickej hladiny na vyššiu, napríklad po náraze už spomínanej častice slnečného vetra.
Ak sa ale nechceme púšťať do podrobností, stačí nám to opísať nejako takto. Astronómovia a astrofyzici narazili na akýsi prah medzi slnečným susedstvom a ostatnou galaxiou.
New Horizons medzičasom letí ďalej. Mieri k telesu 2014 MU69 v Kuiperovom páse. Prezýva sa Ultima Thule a preletieť by mala navôkol skoro ráno 1. januára 2019, pričom sa k telesu dostane niekoľkokrát bližšie ako k Plutu. Preskúma jeho geológiu aj tvar a pošle nám na Zem zábery. A potom už poletí preč, von z našej slnečnej sústavy.
Ďalšie správy z vesmíru a vedy:
Nový teleskop bude skúmať oblohu a pokúsi sa odhaliť pôvod záhadných krátkych signálov z kozmu. Volá sa HIRAX, nachádzať sa bude v Južnej Afrike, pozostáva z viac než tisícky zariadení a ich hlavnou úlohou bude preskúmať evolúciu tmavej energie a objaviť a sledovať takzvanú FRB signály.
Rover Opportunity sa stal najdlhšie slúžiacim vozidlom na Marse. Začal fungovať v januári v roku 2004 a pôvodne mal vydržať len tri mesiace. No po viac ako trinástich rokoch stále funguje. Samozrejme, už má za sebou kopu problémov, najmä s pamäťou. Momentálne zápasí s marsovskou piesočnou búrkou.
A pri šikovných zariadeniach na Marse ešte ostaňme. Niektorí odborníci si myslia, že ak chceme na červenej planéte naraziť na stopy života, nemali by sme sa spoliehať len na rovery. Poslať by sme tam naozaj mali aj ľudí.
