BRATISLAVA. Ak by ste dali dohromady všetky ostatné planéty v slnečnej sústave, Jupiter by bol stále viac ako dvakrát hmotnejší než ich celková masa.
Hoci Jupiter nebol dostatočne hmotný na to, aby z neho vznikla hviezda, zložením sa na jednu podobá.
Mohol byť Jupiter hviezdou?
Jupiter, najväčšia planéta v slnečnej sústave, je jedenásťkrát väčší ako Zem.
Simuluje misiu k Jupiteru: V Star Wars to tak nevyzerá, asteroidy sú od seba milióny kilometrov Čítajte Na Jupiteri nie sú žiadne extrémne ročné obdobia. Má však veľmi aktívnu atmosféru. Typické rôznofarebné pásiky a víry sú v skutočnosti rýchle a studené mraky.
Jedna z jupiterovských búrok - Veľká červená škvrna - je väčšia ako Zem a trvá už viac ako tristo rokov.
Piata planéta sústavy získala väčšinu svojej hmoty z ostatkov po vzniku Slnka. Preto má veľmi podobné zloženie ako hviezda - najmä vodík a hélium. Na "vznietenie" sa však planéte chýbalo viac hmoty.
Keďže Jupiter patrí medzi plynné obry, nemá pevný povrch a nedá sa na ňom pristáť. Pre sondy by bolo smrtiace, aj keby chceli cez planétu preletieť. Najprv by ich rozpučila, roztopila a nakoniec by sa vyparili.
Jupiter - fakty
- Deň na Jupiteri trvá 9,92496 pozemskej hodiny. Za tento čas sa planéta otočí okolo svojej osi.
- Jupiter má najkratší deň v slnečnej sústave.
- Rok na Jupiteri má 4333 pozemských dní. Za tento čas planéta obehne okolo Slnka.
- Má polomer 69 911 kilometrov.
- Jupiter je viac ako dvakrát hmotnejší než všetky planéty v našej sústave dokopy.
- Jupiter je plynný obor. Nemá pevný povrch.
- Má 79 mesiacov. Najdôležitejšie sú štyri Galileove mesiace: Europa, Ganymedes, Callisto a Io.
Pod plynným obalom planéty teploty a tlak výrazne rastú a plyny sa menia na kvapalinu. Aj preto má planéta najväčší oceán v celej slnečnej sústave. Nie je však z vody, ale z vodíka.
Doteraz nie je isté, či má Jupiter pevné jadro, alebo skôr pripomína akúsi hustú a superhorúcu polievku. No je isté, že teploty v strede planéty môžu dosahovať 50-tisíc stupňov Celzia.
Život pri Jupiteri
Najväčšia planéta má veľmi silné magnetické pole. Na niektorých miestach je 16- až 54-krát silnejšie ako magnetické pole Zeme. Vďaka jeho sile vznikajú na póloch planéty jedny z najokázalejších polárnych žiar v našej sústave.
Napriek tomu, že Jupiter nie je hviezda, jeho okolie pripomína miniatúrnu hviezdnu sústavu. Plynný obor má 79 známych mesiacov. Dvanásť z nich našli v roku 2018.
Najdôležitejšie sú štyri najväčšie, ktoré sa nazývajú aj Galileovými mesiacmi - Io, Europa, Ganymedes a Callisto. Galileove mesiace preto, lebo ich ako prvý pozoroval Galileo Galilei.
Na Jupiteri nemôže existovať život tak, ako ho poznáme. To však neplatí pre niektoré z jeho mesiacov. Mesiac Europa a jeho podpovrchový oceán je jedným z najpravdepodobnejších miest na hľadanie života.
Roky po smrti má sonda Galileo čo povedať. Preletela cez gejzír pary na Europe Čítajte Jupiter pozorovali už v antických časoch, z týchto čias pochádza aj jej meno. Jupiter bol rímsky boh hromu a blesku.
Prvé detailné pozorovania planéty robil Galileo Galilei v roku 1610 s drobným teleskopom.
V nedávnejších časoch planétu navštívilo niekoľko sond. Niektoré len prelietali ako Pioneer 10 a 11 a Voyager 1 a 2 či Cassini smerujúca k Saturnu.
Prvá sa na obežnú dráhu Jupitera dostala sonda Galileo a v súčasnosti planétu skúma sonda Juno.
