Vypočujte si podcast
- Odoberajte: Apple podcasty | RSS | Podbean | Pocket Casts | TuneIn
- Čo je to podcast? | Ako počúvať na iPhone? | Ako počúvať na Androide?
- Všetky časti podcastu Zoom
Prepis podcastu do textu
Koža je zaujímavý fenomén. Môžete ňou hýbať, stláčať ju, no nikdy neprepustí vzduch ani vodu. Je totiž zložená z ohromného množstva epitelových buniek, ktoré sú pri sebe naskladané veľmi tesne. A každá jedna bunka musí do tej druhej veľmi správne zapadnúť.
Lenže, ono to nie je iba tak. No až teraz sa vedcom podarilo odhaliť, ako sa takéto bunky kože skladajú - a nielen to. Výskumníci zároveň objavili úplne nový geometrický útvar.
Objav opísali vo vedeckom časopise Nature Communications.
Pozorované útvary boli podlhovasté a mali dve základne - jednu v tvare šesťuholníka a druhú v tvare päťuholníka. Na jednej z dlhých hrán bol drobný trojuholníkový povrch.
Výskumníci hovoria, že v matematike takýto tvar nemá ani pomenovanie. Nový útvar preto dostal meno scutoid – pretože sa ponáša na hrudnú časť hmyzu, ktorá nesie názov scutellum.
Vývoj ľudského tela pripomína skladanie stavebnice lega. V embryonálnom štádiu vznikajú ako prvé bunky epitelu, z ktorých sa neskôr vyskladá koža, výstelka tela aj orgánových dutín.
Dosiaľ si výskumníci mysleli, že pri tomto skladaní majú epitelové bunky tvar hranola či akejsi odseknutej pyramídy. No počítačové modely vývoja embrya naznačili zložitejší a dosiaľ neznámy tvar - a práve tento útvar vedci našli aj v bunkách zvierat.
Scutoid vedci pozorovali v bunkách octomiliek či u rybiek dania pruhovaného. Podľa autorov sú rovnaké aj epitelové bunky ľudí. Tvar telo zrejme využíva aj na efektívnejšie využitie energie.
Objav nového tvaru pritom môže priniesť pokrok nielen v oblasti tkanivového inžinierstva. Ale napríklad aj v statike a pri navrhovaní budúcich stavieb.
Ďalšie správy z vedy:
Ľudská činnosť sa podieľa na aktuálnych vlnách horúčav. Presnejšie, klimatická zmena spôsobuje, že takéto extrémne teplá budú v Európe v budúcnosti dvakrát pravdepodobnejšie.
Najväčšia kolónia tučniaka veľkého sa radikálne zmenšila. Za posledných 35 rokov klesol počet páriacich sa párov o takmer deväťdesiat percent.
Umelá inteligencia sa naučila skúmať - tu si predstavte veľké úvodzovky – myseľ iných počítačov. Mala by totiž dokázať predvídať ich konanie, čo je prvým krokom ku komplexnejším interakciám medzi strojmi.
