Vypočujte si podcast
- Odoberajte: Apple podcasty | RSS | Podbean | Pocket Casts | TuneIn
- Čo je to podcast? | Ako počúvať na iPhone? | Ako počúvať na Androide?
- Všetky časti podcastu Zoom
Prepis podcastu do textu
Sedíte v kancelárii a horúci vzduch sa nehýbe. Vetranie nepomáha, a keďže je budova stará, nemáte ani klimatizáciu. Zrazu sa vám ťažšie dýcha a problém je sformulovať aj banálnu súvislú myšlienku.
Nie, nenahovárate si to. Obmedzené kognitívne schopnosti počas horúčav potvrdila aj malá štúdia v časopise PLOS Medicine.
A ukázala, že teplo nie je problémom len pre starších ľudí či pre rizikové skupiny obyvateľstva. Horúčavy v budovách mali dopad aj na mladších a zdravých študentov.
Počas tepelnej vlny študenti v neklimatizovaných budovách v testoch dosiahli v každom z piatich meraní horšie výsledky ako obyvatelia klimatizovaných priestorov. A ich reakčný čas bol dlhší, pričom rozdiel bol aj v množstve chybných odpovedí.
Vedci z Harvardovej univerzity sledovali štyridsať študentov, ktorí bývali na internátoch. Polovica z nich žila v budovách z deväťdesiatych rokov minulého storočia, ktoré boli vybavené klimatizáciou. Zvyšok býval v starších budovách bez klímy.
Výskumníci dali do každej študentskej izby zariadenie, ktoré meralo teplotu, hladinu oxidu uhličitého, vlhkosť a hladinu hluku. Následne pomocou prístroj na tele dobrovoľníkov sledovali aj ich fyzickú aktivitu či spánok.
Každý deň študenti začínali dvojicou testov, ktoré po prebudení vyplnili na svojich smartfónoch. Vyhodnocovali rýchlosť ich kognitívnych reakcií, sústredenie a pracovnú pamäť.
Ukázalo sa, teplo neprospieva. Najväčší rozdiel v kognitívnych schopnostiach sa, navyše, objavil aj počas obdobia ochladzovania. Po znížení vonkajších teplôt totiž ostali vnútorné teploty neklimatizovaných budov stále vysoké.
Výskumníci však zdôrazňujú, že zbrklé nakupovanie klimatizácií nie je práve najlepšie riešenie. Nevraviac o dopadoch na životné prostredie. Dôležitejšie je sústrediť na prirodzené drobné zmeny v prostredí, ktoré ho pomôžu ochladzovať.
V mestách pomáha napríklad menej betónových plôch, viac rastlín a stromov alebo na bielo natreté strechy. A, samozrejme, lepšie používanie moderných materiálov.
Ďalšie správy z medicíny:
Jedlo vraj nemáme hltať, ale poriadne ho požuť. Nie je to úplná hlúposť a dôvodom je náš metabolizmus a - to najmä - náš mozog. Sliny sú totiž prvým krokom v procese trávenia a mozog tiež potrebuje nejaký čas, kým dá pokyn "som sýty".
Naše vnímanie iných ľudí nie je tak úplne naše. Presnejšie, spôsob, akým vnímame tvárové emócie a grimasy ostatných, je podmienený tým, ako sme sa im naučili rozumieť. Nemusí preto platiť, že základné emócie a naše porozumenie sú pre ľudské druh univerzálne.
Ak vo vyššom veku cvičíte a cvičíte dokonca viac, ako sú bežne odporúčané dávky, môžete mať nižšie riziko chronických ochorení. Aktívni ľudia nad päťdesiat rokov sa častejšie vyhýbali mŕtvici, srdcovým ochoreniam, angíne, rakovine aj cukrovke.