SME

Zoom: Misia NASA musí prežiť milión stupňov

Extrémne sa priblíži k Slnku.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Vypočujte si podcast

Prepis podcastu do textu

Už o pár dní sa americký Národný úrad pre letectvo a vesmír vydá na cestu k Slnku.

A nie na hocijakú cestu, vesmírna sonda Parker sa dostane k našej hviezde doposiaľ najbližšie, ako sme si dosiaľ len trúfli. Doslova sa dotkne slnečnej atmosféry.

Z diaľky viac ako šesť miliónov kilometrov od povrchu našej hviezdy bude skúmať mechanizmus, ktorý poháňa slnečný vietor a ktorý rozptyľuje solárne častice až ďaleko za Neptún.

SkryťVypnúť reklamu

A keď sa sonda vnorí do atmosféry Slnka, vystavená bude teplotám vyšším ako milión stupňov Celzia. Napriek tomu sa neroztaví, v NASA ju na to poriadne pripravili.

Načítavam video...

Ako hovorí NASA, misia pomenovaná po americkom astrofyzikovi Eugenovi Parkerovi je naozaj misiou extrémov. Sondu treba ochrániť pred tým, aby ju Slnko neroztavilo.

Trochu však tomu napomáha aj solárna fyzika a pomery v našej slnečnej sústave.

Na rozdiel od povrchu Slnka je totiž atmosféra našej hviezdy nazývaná koróna veľmi riedka. Sonda Parker tak síce bude na mieste s obrovskou teplotou, no dotkne sa len malého počtu horúcich čiastočiek.

Ochranný štít sondy sa vďaka tomu v prostredí s miliónovou teplotou zahreje len na približne 1400 stupňov Celzia.

Ak by sa však na túto teplotu zahrialo aj telo sondy, misia by skončila. Prehriatiu preto zabráni tepelný štít. Približne 115 milimetrov hrubý štít väčšinu tepla odrazí a vstrebe. Samotná sonda vďaka tomu bude mať iba príjemných tridsať stupňov.

SkryťVypnúť reklamu

To ale nie je jediný problém: ďalším je jej samotné fungovanie. Zo Slnka k Zemi to trvá signálu zhruba osem minút. Misiu preto v NASA vybavili softvérom, ktorý dokáže robiť dôležité rozhodnutia a sonda tak môže zostať odkázaná viac-menej sama na seba. NASA ju dokonca opisuje ako najautonómnejšiu vesmírnu misiu, akú kedy vytvorila.

A čo bude skúmať? Parker by mala lepšie objasniť štruktúru slnečnej koróny, jej magnetických polí, ako sa solárne čiastočky zahrievajú a zrýchľujú. Ukázať nám môže, ako celý mechanizmus slnečného vetra funguje.

Tak jej držme palce. Štartovacie okno totiž začína zajtra a potrvá zhruba do polovice augusta.

Ďalšie správy z vesmíru:

Známky života môžu byť aj na Titane. Vedci našli miesta, kde môžeme hľadať: teploty na mesiaci sú síce hlboko pod bodom mrazu, no na týchto miestach by mohla dokonca tiecť voda.

SkryťVypnúť reklamu

Galaxia Andromeda, náš galaktický vesmírny sused, niekedy pred dvomi miliardami rokov roztrhal a zhltol inú masívnu galaxiu. Časť z nej však prežila a tvorí dnes galaxiu známu ako M32.

Naša slnečná sústava je čudná. Neptún je priveľký, na konci slnečnej sústavy je primálo materiálu, niektoré ďaleká telesá majú veľmi výstredné obežné dráhy. Nová simulácia naznačuje, že dobrým vysvetlením by mohla byť iná hviezda. S ktorou sa náš hviezdny systém stretol vo svojej relatívne ranej fáze.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu