BRATISLAVA. Sonda Curiosity len prednedávnom oznámila, že na Marse objavila zložité organické molekuly, teda kľúčové prvky pre život v podobe, akej ho poznáme.

Teraz sa zdá, že podobný objav na Marse mohli spraviť pred vyše štyridsiatimi rokmi sondy Viking.
No dôkazy o organických molekulách vtedy zrejme nechtiac spálili.
Tak znie jedno z vysvetlení nového výskumu, v ktorom vedci opätovne analyzovali zistenia dvojice sond po ich pristátí na červenej planéte v roku 1976.
Štúdiu publikovali v magazíne Journal of Geophysical Research: Planets.
Prečo nenašli zlúčeniny
Sondy Viking boli vôbec prvé, ktorým sa na Marse podarilo pristáť úspešne. V roku 1971 na Marse pristála aj sovietska sonda Mars 3, ale krátko potom sa navždy odmlčala.
Úlohou sond Viking bolo nájsť stopy po organických zlúčeninách na povrchu a zistiť, či na červenej planéte mohol existovať život.

Vedci vtedy predpokladali, že dopady meteoritov a komét na povrch mali v marťanskej pôde zanechať stopy po organických zlúčeninách.
Na prekvapenie vedcov sondy Viking žiadne stopy nenašli.
Vedci preto začali uvažovať opačne. Premýšľali, že dopady telies sú schopné organické molekuly na planéty nielen prinášať, ale ich aj zničiť.
O štyridsať rokov neskôr však sonda Curiosity organické molekuly na Marse našla. Prečo sa teda objav nepodaril aj sondám Viking?