Venuša sa často označuje ako dvojča Zeme. No na v poradí druhej planéte slnečnej sústavy by ste žiť nechceli.
Ak by ste aj prežili prechod Venušinou extrémnou atmosférou, ani na jej povrchu by vás nečakalo šťastie. Pred smrťou by vás neochránila ani vesmírna loď.
Aj sondy, ktoré pristáli na Venuši, na nej prečkali najviac dve hodiny. Napriek tomu stihli urobiť jedinečné fotografie jej povrchu.
Rozpustí vás alebo rozpučí
Venuša je náš najbližší planetárny sused a blízka nám je aj svojou veľkosťou a zložením. No tam sa podobnosť končí.
Okolo svojej osi sa Venuša otáča veľmi pomaly, má preto najdlhší deň zo všetkých planét slnečnej sústavy.
Deň na Venuši je dokonca o osemnásť dní dlhší ako venušiansky rok.
Zostrojili čip, ktorý by mal prežiť na Venuši Čítajte Slovom pomalá sa nedá opísať atmosféra Venuše. V niektorých jej vrstvách dujú vetry s rýchlosťou až 360 kilometrov za hodinu. Planétu tak oblaky obehnú každé štyri pozemské dni.
Atmosféra Venuše je zložená najmä z oxidu uhličitého a oblakov kyseliny sírovej, ktorá dokáže rozpustiť aj menšie meteoroidy.
Hustá atmosféra tiež na planéte spôsobuje silný skleníkový efekt. Zachytáva slnečné teplo pri povrchu, ktorý tak môže dosahovať teplotu až 470 stupňov Celzia. Venuša je preto celkovo najhorúcejšia zo všetkých ôsmich planét v našej sústave.
Takéto podmienky sú na Venuši počas celého roka. Planéta má odklon od kolmice na rovinu obehu len tri stupne, nemá preto badateľné ročné obdobia.
Zvonku biela, vnútri oranžová
Vďaka hustým oblakom v atmosfére má Venuša pri pohľade z vesmíru bielu farbu.
Venuša - fakty
- Deň na Venuši trvá 243 pozemských dní. Za ten čas sa planéta otočí okolo svojej osi.
- Má najdlhší deň z planét slnečnej sústavy.
- Rok na Venuši trvá 225 pozemských dní. Za ten čas planéta obehne Slnko.
- Má polomer 6052 kilomerov, teda je o niečo menšia ako Zem.
- Venuša je terestriálna planéta.
- Nemá mesiac.
- Je najhorúcejšia planéta slnečnej sústavy.
- Meno dostala po rímskej bohyni lásky a krásy.
Jej povrch je v skutočnosti v rôznych odtieňoch sivej. No vďaka hustej atmosfére, ktorá filtruje slnečné svetlo, je všetko zafarbené na oranžovo.
Deň na Venuši by vyzeral ako veľmi hmlistý a zamračený deň na Zemi. Na povrchu Venuše by ste cítili obrovský tlak, podobný tomu, ktorý by ste na našej planéte zažili 1,6 kilometra pod vodou.
Planéta má hory, údolia a desaťtisíce sopiek. Najvyššia hora Venuše má 8,8 kilometra. Povrchové štruktúry zvyčajne dostávajú mená podľa významných reálnych či fiktívnych žien.
Žiadna sonda, ktorá prežila prechod atmosférou Venuše, na jej povrchu nevydržala dlho. Najdlhšie sa podarilo ohromný tlak a teploty prežiť sovietskej sonde Venera 13 v roku 1982 - 127 minút.
Sú špekulácie, že na Venuši kedysi mohol existovať život. V súčasnosti na povrchu nežije nič. Niektorí vedci však uvažujú, že život môže existovať vo vyšších vrstvách oblakov Venuše. Napríklad 48 kilometrov nad povrchom planéty sú podobné teploty ako na povrchu Zeme.
