Vypočujte si podcast
- Odoberajte: Apple podcasty | Google podcasty | Spotify | RSS | TuneIn
- Čo je to podcast? | Ako počúvať na iPhone? | Ako počúvať na Androide?
- Všetky časti podcastu Zoom
Prepis podcastu do textu
Takmer všetky planéty slnečnej sústavy majú os, okolo ktorej sa otáčajú. A táto os býva viac-menej naklonená jedným smerom.
Ako to však už vo vesmíre býva, na množstvo pravidiel existuje výnimka. A táto výnimka sa v našej slnečnej sústave volá Urán. Planéta Urán totiž prakticky leží na rovine obežnej dráhy okolo našej hviezdy. Znamená to, že póly má tam, kde iné planéty mávajú rovník.
Podľa tímu britských vedcov sa tyrkysový plynný obor len tak z ničoho nič nenaklonil. V dávnej minulosti, ešte v časoch, keď sa slnečná sústava rodila, doňho narazila cudzia planéta. Poriadna planéta, asi dvakrát taká hmotná ako je naša Zem.
Počítačové simulácie teraz pomohli odhaliť aj ďalšie tajomstvá Uránu. Vrátane toho, prečo je oveľa chladnejší, ako by mal byť.
Planétu Urán objavil dňa 13. marca v roku 1781 slávny britsko-nemecký astronóm William Herschel. Teda, teleso poznali už v staroveku, no ľudia si ho mýlili s hviezdou. Aj Herschel si pôvodne myslel, že narazil na kométu, no neskôr vedci zistili, že to je planéta.
Dodnes sa k nej človek vydal iba raz. Urán skúmala sonda Voyager 2 letiaca okolo v roku 1986. Záhada naklonenej planéty tak zostávala záhadou.
Teraz však výskumníci pomocou superpočítača spravili viac ako 50 simulácií, v ktorých sledovali, ako by sa kolízie s rôzne veľkými telesami prejavili na ďalšom vývoji. Ukázalo sa, že náklon pravdepodobne spôsobil obrovský dopad.
Podľa štúdie v magazíne The Astrophysical Journal je však najpravdepodobnejšie, že zrážka s telesom s dvomi hmotnosťami našej vlastnej planéty spustila sériu udalostí, ktoré viedli k súčasnej podobe Uránu.
Zrážka bola taká silná, že naklonila os planéty o 98 stupňov. A odohrala sa pred približne štyrmi miliardami rokov a cudzia planéta sa o Urán zrejme iba obtrela, takže plynný obor si uchoval svoju atmosféru.
Kolízia vysvetľuje aj prítomnosť mesiacov a prstencov: náraz mohol vyvrhnúť skaly a ľad na obežnú dráhu, kde sa postupne stmelili a vytvorili prirodzené družice, ktoré obiehajú jedným smerom.
Niektoré skaly a ľad mohli po kolízii vytvoriť vo vnútri planéty aj tenký plášť, ktorý zachytával teplo z jadra Uránu. To by zas mohlo sčasti vysvetliť extrémny chlad vonkajšej vrstvy atmosféry.
Jednoducho, dnešná podoba Uránu nám pripomína, akým bola mladučká slnečná sústava pred miliardami rokov divokým a nepredvídateľným miestom. Našťastie to dopadlo dobre... teda, prinajmenšom pre nás, keď sa ako pozorovatelia zahľadíme do vesmíru zo Zeme.
Ďalšie správy z vedy:
Tvar našej galaxie zmenil pred miliardami rokov ohromný náraz. Presnejšie, Mliečna cesta sa pred 8 až 10 miliardami rokov zrazila s takzvanou Klobáskovou galaxiou, výsledkom je dnešný tvar našej galaxie - najmä jeho takzvaná centrálna výduť.
Molekulárny kyslík na kométach nevzniká na ich povrchu. Pozorovania z kométy Čurjumov-Gerasimenko naznačujú, že pochádza z ich jadier. Čo znamená, že sa tam nachádzal už v čase, keď kométy na počiatku slnečnej sústavy vznikali.
Šance na mimozemský život v našej slnečnej sústave znovu narástli. Nový výskum ukázal, že odolné baktérie dokážu prežiť aj v extra slaných moriach, ktoré mohli alebo môžu existovať na Marse, Encelade, Európe, dokonca na Plute.
