BRATISLAVA. V apríli blízko planéty Zem preletel veľký asteroid. Astronómovia ho spozorovali len pár hodín pred tým, ako minul našu planétu. V máji na územie africkej Botswany dopadol malý meteorit. Aj v tomto prípade si teleso astronómovia všimli len pár hodín pred dopadom.
Prečo letíme k planétke? Lebo sa bojíme Čítajte Americký Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA) si veľkú hrozbu z vesmíru uvedomuje. V spolupráci s inými vládnymi agentúrami pripravil na najbližších desať rokov strategický a akčný plán pre takéto udalosti.
Zahŕňa nielen spôsoby, ako zlepšiť schopnosť ľudí nájsť nebezpečné vesmírne objekty, ale aj možnosti, ako odkloniť či zničiť asteroid.
Sleduje päticu veľkých cieľov, ktoré majú výrazne posilniť pripravenosť a spoluprácu s medzinárodnými partnermi.
Správa je kľúčovým krokom, na základe ktorého by sa mala odvíjať odpoveď na prípadné hrozby. Naša schopnosť odhaliť možnú hrozbu je totiž veľmi obmedzená.
NASA opäť pripomína, že zatiaľ nevie o žiadnom telese, ktoré by ohrozovalo Zem.
Veľkosť hrozby závisí od veľkosti telesa
Správa sa zameriava na asteroidy a kométy, ktoré sa priblížia k Zemi alebo križujú jej obežnú dráhu okolo Slnka. Priame následky z dopadu telesa by záviseli od jeho veľkosti, zloženia a rýchlosti.
Okolo Zeme pribúdajú asteroidy, je ich cez 15-tisíc Čítajte Malé telesá s veľkosťou niekoľkých metrov najskôr vybuchnú v atmosfére. Výsledkom bude tlaková vlna, ktorá postihne širšie okolie a spôsobí mierne škody. Ak by, naopak, narazili do Zeme, spôsobia vyššie, ale lokalizované škody.
Príkladom je Čeľabinský meteor veľký ako autobus, ktorý v roku 2013 prekvapil celý svet. Výbuch v atmosfére spôsobil tlakovú vlnu, ktorá v širokom okolí rozbila okná a zrnila tisíc ľudí.
Podľa posledných odhadov z roku 2017 je podobných telies približne desať miliónov. Odhaliť ich ešte pred vstupom do atmosféry je náročné.
Väčšiu hrozbu predstavujú telesá s rozmermi väčšími ako 40 metrov. Odhaduje sa, že takéto teleso vybuchlo nad Tunguzkou v roku 1908. Keby napríklad vybuchlo nad New Yorkom, zasiahlo by všetkých päť obvodov mesta a širšie okolie. Zahynuli by milióny ľudí. Počet takýchto telies sa odhaduje na tristotisíc.
Podľa NASA by sme podobné telesá odhalili najskôr iba pár dní pred nárazom.
Telesá väčšie ako 140 metrov by narazili do Zeme silou väčšou ako doteraz najsilnejšia jadrová bomba. NASA a ďalšie agentúry odhaduje, že zatiaľ poznáme asi tretinu z odhadovaných 25 tisíc telies.
Telesá s veľkosťou jedného kilometra alebo väčšie môžu spôsobiť celosvetové škody v podobe zemetrasení, vĺn cunami a ďalšie sekundárne javy. NASA verí, že pozná všetky podobné blízke telesá.
Päť krokov NASA
Zlepšenie detekcie, sledovania a výskumu
Rovnako ako v prípade vážnych ochorení, aj pri hrozbe z vesmíru je dôležité včas spozorovať možnú hrozbu. Malo by to byť prvou prioritou. Hneď po detekcii nasleduje charakteristika.
Okolo Zeme preletel takmer kilometrový asteroid Čítajte Vychádza z meraní a analýzy rôznych svetelných frekvencií, podľa ktorých môžu vedci určiť zloženie objektu. NASA a Geologická služba Spojených štátov (USGS) vedú databanku vzoriek, ktorá môže pomôcť. Doteraz sa podobné analýzy osvedčili, otázkou zostáva, ako by fungovala v krízovej situácii.
Ak by to bolo možné, pridali by sa radarové pozorovania. Táto časť plánu zahŕňa aj hľadanie súčasných možností, ktoré rozšíria spôsoby, akými môžeme skúmať oblohu. Ide nielen o optické a infračervené teleskopy či radarové zariadenia, ale aj o spracovanie toku údajov.
Zlepšenie modelov a spôsobov, ako možno šíriť informácie
Príprava sa nezaobíde ani bez prepracovaných modelov a simulácií, ktoré by vyhodnocovali techniky na odklonenie či zničenie, alebo v prípade scenára nárazu lokálny, oblastný či globálny dosah. Rátalo by sa s tým, ako by vlastnosti telesa ovplyvnili naše spôsoby odklonu či zničenia.
