BRATISLAVA. Kým v práci vyhorel, trvalo to niekoľko rokov. Podobne ako iní ľudia, si Matúš Bakyta nevšimol, ako sa na pohľad obyčajná únava z práce zmenila na totálne vyhorenie.
„Na konci som cítil úplnú stratu nadšenia, nechuť do práce, mal som pocity zlyhania, depresívne stavy, bol som vyčerpaný aj fyzicky, často som bol chorý,“ vysvetľuje pre SME Bakyta, ktorý vyhorel po dvanástich rokoch práce pre mimovládne organizácie.
Jeho príznaky sú podobné, aké v práci môže zažiť takmer hocikto.
Keď u seba spozorujete prvé varovné príznaky vyhorenia, môžete ho ešte zvrátiť.
Niekedy je riešením už iba zmena práce.
Ako zistíte, či ste vyhorení?
Matúš Bakyta veril, že aktivistu bude robiť navždy. Keď vyhorel, musel zvažovať úplnú zmenu zamestnania.
Zvládanie stresu sa môžete naučiť. Niekedy stačí pár minút Čítajte „Sledoval som, aké činnosti ma ešte aspoň trochu bavia a mohli by ma uživiť.“
Napadlo mu, že šoférovanie so zmysluplným cieľom mu pomáha oddychovať.
„Požičal som si peniaze a kúpil si deväťmiestny mikrobus. Ten sa stal zdrojom mojej obživy na ďalšie roky. V tom čase som ako tridsaťročný začal študovať na vysokej škole a až tam som sa dozvedel o vyhorení a jeho terapii,“ vysvetľuje Bakyta, ktorý dnes ako psychológ iným ľuďom radí, ako zvládať vyhorenie.
Syndróm pracovného vyhorenia prvýkrát vo vedeckej štúdii opísal psychológ Herbet Freudenberger v roku 1974. Pozoroval ho u dobrovoľníkov, ktorí pomáhali na bezplatnej klinike pre drogovo závislých.
“Na konci som cítil úplnú stratu nadšenia, nechuť do práce, mal som pocity zlyhania, depresívne stavy, bol som vyčerpaný aj fyzicky, často som bol chorý.
„
Stručne povedané, vyhorenie je výsledkom dlhodobého stresu, s ktorým si človek nedokázal poradiť.
„Môže ho spôsobovať už len život v súčasnej náročnej spoločnosti. Nároky, ktoré si ľudia kladú sami na seba, sú niekedy obrovské. Mladí ľudia sú často na seba takí nároční, že ich to predurčuje k syndrómu vyhorenia,“ vysvetľuje pre SME psychologička Daniela Čechová z Univerzity Komenského.
Kto je ohrozený?
Na vznik syndrómu vás môže predurčovať typ práce, ktorú robíte, ale aj vaša osobnosť.
Najčastejšie zažívajú syndróm vyhorenia zamestnanci s veľmi stresujúcou pozíciou či s monotónnou prácou s veľkými požiadavkami na výkon.
