Vypočujte si podcast
- Odoberajte: Apple podcasty | RSS | Podbean | Pocket Casts | TuneIn
- Čo je to podcast? | Ako počúvať na iPhone? | Ako počúvať na Androide?
- Všetky časti podcastu Zoom
Ak chcete skúmať základy biológie a mechanizmy, ktoré fungujú aj u ľudí, nemáte veľa možností. No jedným z dobrých modelov sú hlodavce, jednoducho, pokusy s laboratórnymi myškami.
Vďaka nim sa vieme pozrieť, ako fungujú základné veci v mozgoch, ako sa zapínajú a vypínajú gény, ako všetko prebieha v bunkách a v skutočnom živote.
Napokon, nebyť myšiek, dnes by sme nechápali kopu vecí a neobjavili by sme kopu evolučných zákutí či množstvo liekov a liečebných postupov.
Vedci zo švédskeho Inštitútu Karolinska možno vo svojom laboratóriu nemali ani Pinkyho, ani Braina, no s mozgami hlodavcov pracovali. Skúmali, kde sa ukrýva agresivita – jedno z najväčších tajomstiev našich mozgov. Teda presnejšie, aké bunky v mozgoch sa pri agresívnom chovaní zapájajú.
Následne výskumníci vďaka takzvanej optogenetike dokázali takéto bunky v mozgu myší stimulovať a sledovali, čo sa bude diať.
Podľa štúdie v magazíne Nature Neuroscience sa ukázalo, že kľúčovú úlohu hrajú hypotalamus a evolučne najstaršie časti mozgu. Biológovia dokázali spustiť agresívne chovanie o zvierat v situáciách, v ktorých by sa inak chovali zmierlivo.
Dokonca dokázali pozmeniť toto chovanie až tak, že sa zmenila hierarchia v skupinách myší. A naopak, v situácii, keď chcela jedna myš zaútočiť na inú, vedeli jej prichádzajúci útok prerušiť.
Aj keď nový objav je základným výskumom, už teraz odborníci hovoria o veľkej budúcnosti. Nielenže nám lepšie umožňuje chápať agresivitu, v budúcnosti by nám mohol pomôcť lepšie agresivitu zvládať. Trebárs pomocou liekov.
Ďalšie zaujímavé správy zo sveta vedy:
Víkendové dospávanie môže ovplyvniť dĺžku života. Vedci ukázali, že krátky spánok cez pracovný týždeň nie je rizikovým faktorom predčasného úmrtia - ale len ak sa pridá stredný alebo dlhý víkendový spánok.
Výskum ukázal, že zubný kaz spôsobujú skôr vonkajšie faktory a nie gény. Zubári majú preto pravdu, ak vám hovoria, že kazom možno takmer vždy zabrániť.
Raz by sme v tabletkách mohli mať baktérie. Práve nad takouto budúcnosťou liekov premýšľajú niektorí vedci. Úlohu dobrých baktérií pri našom zdraví totiž dlhodobo podceňujeme.