BRATISLAVA. Už pravekí liečitelia svojim pacientom v rámci liečby robili diery do lebky. Nie vždy boli úspešní, ale niektorí pacienti dávnu operáciu mozgu prežili.
Ich lebky napichli na hroty. Kto zabil pravekých Švédov? Čítajte Vďačili tomu aj za to, že pravekí chirurgovia si techniku, odborne nazývanú trepanácia, predtým zrejme cvičili na zvieratách. Naznačuje to nález kravskej lebky starej viac ako päťtisíc rokov, ktorá mala dieru v čelovej kosti.
Kravskú lebku objavili na neolitickom nálezisku Vendée vo Francúzsku. Miesto medzi rokmi 3400 až 3000 pred naším letopočtom používali ľudia na obchodovanie so soľou a dobytkom.
Analýza ukázala, že diera v kravskej lebke nevznikla následkom infekcie, rakoviny či poranenia od rohu inej kravy. Vedci Fernando Ramirez Rozzi a Alain Froment sa ju preto rozhodli pomocou mikroskopov a 3D rekonštrukcií porovnať s dvomi ľudskými lebkami z rovnakej doby, ktoré mali diery po trepanácii.
Dlhé, súbežné rany okolo diery a stopy po škrabaní na kravskej lebke sa podobali na tie na ľudské. Vedci preto dospeli k záveru, že dieru do kravskej lebky urobili ľudia, píšu vo vedeckom časopise Scientific Reports.
Keďže v okolí diery nevideli žiadne známky po hojení, krava zrejme operáciu neprežila, usmrtili ju krátko po nej, alebo bola pri operácii mŕtva.
Ak by vedci zistili, že dieru do lebky robili dávni liečitelia, aby kravu zachránili, išlo by o najstarší dôkaz o veterinárnej chirurgii.
DOI: 10.1038/s41598-018-23914-1
